Únik dôležitých informácií o štruktúre spoločnosti, zámerné poškodenie jej mena či krádež údajov o zamestnancoch. Tieto nepríjemnosti čoraz častejšie skrížia cestu nejednému manažérovi či podnikateľovi. Medzi najčastejšie typy hospodárskej kriminality patrí podľa prieskumu poradenskej spoločnosti PwC sprenevera majetku, počítačová kriminalita a korupcia.
Najviac hrozí sprenevera
Až 94 percent firiem sa najčastejšie stretáva so spreneverou majetku, tento fenomén vedie aj v krajinách strednej a východnej Európy. V porovnaní s výsledkami prieskumu z roku 2009 došlo v tejto kategórii u nás k výraznému nárastu, a to až o 49 percent.
Nedávnu, a vôbec nie príjemnú skúsenosť, má aj stavebná firma, ktorá nechce byť menovaná. Spoločnosť pred tromi rokmi založili traja kamaráti. Jeden z nich sa však v priebehu posledného roka výrazne zmenil – začal byť chamtivý a oberať o peniaze svojich partnerov. „Začalo sa to tým, že aj napriek tomu, že sa nám istý čas nedarilo, nepristúpil na zníženie platu, ale práve naopak, začal si brať ešte viac. Vydupal si aj auto. Vrcholom však bolo, keď zákazníkom vydával faktúry síce s hlavičkou spoločnej firmy, ale s vlastným číslom účtu, na ktorý mali posielať peniaze,“ hovorí jeden z majiteľov, ktorý teraz opätovne buduje dobré meno spoločnosti. Lakomý spoločník ju pripravil celkovo o 64-tisíc eur.
Kriminalita sa neodhaľuje
Celkovo sa u nás stalo obeťou hospodárskej kriminality až 21 percent firiem. Tento výsledok je mierne pod priemerom krajín strednej a východnej Európy, kde sa s podvodmi stretlo 30 percent opýtaných. „Vysvetlením pre nízky počet zaznamenaných prípadov podvodu na Slovensku je, že až 49 percent slovenských respondentov uviedlo, že vôbec nehodnotí riziká podvodu, alebo nevie, či sa v ich organizácii takéto hodnotenie vykonáva. Firmy na Slovensku podceňujú riziká spojené s (ne)odhaľovaním podvodov alebo si ich dostatočne neuvedomujú,“ objasňuje Michal Kohoutek, riaditeľ oddelenia forenzných služieb PwC.
Hlavná hrozba hospodárskej kriminality vychádza z radov zamestnancov firmy. Až 61 percent páchateľov bolo identifikovaných ako interní páchatelia. V jednej tretine prípadov spáchali na Slovensku podvod externé strany – z toho odberatelia 67 percent a predajcovia či sprostredkovatelia 33 percent. Spoločnosti takéto situácie radikálne riešia. Najčastejšou reakciou v prípade zamestnancov je prepustenie a v prípade biznis partnerov okamžité ukončenie spolupráce.
Martina Karmanová