Predstavte si situáciu. Do banky príde šéf firmy a povie: „Mám výborného obchodného partnera, robíme spolu dobré obchody, ale platí mi až po troch mesiacoch. Na tú dobu potrebujem preklenovací úver.“
Banka si ho „preklepne“, zistí, že všetko je v poriadku, a dá mu úver. To isté však tento šéf urobí aj v susednej krajine, no s inou firmou a inou bankou. Potom to urobí v ďalšej, a potom opäť v ďalšej. Popritom všetkom, samozrejme, vždy dostane žiadaný preklenovací úver. Táto situácia sa začína diať u našich českých susedov. Ide o novú formu akéhosi úverového podvodu.
Banky ani okolie firiem, teda „obchodní partneri“, zároveň netušia, že v pozadí žiadostí o úver stojí ten istý „hráč“. No rovnako nevedia ani to, že uvedené firmy si v zahraničí jedna od druhej reťazovito odkupujú ten istý tovar. Celý reťazec pritom čerpá úvery v rôznych krajinách, úplne by však stačil jeden.
České média ďalej opisujú, že tento „kľúčový hráč“ pôsobí ako takzvaná šedá eminencia. Z pozadia si tak nazhŕňa oveľa viac peňazí, než by reálne potreboval na bežný jednorazový predaj tovaru. Samozrejme, získané peniaze priebežne zhodnocuje.
V takýchto prípadoch sa na prvý pohľad vôbec nemusí zdať, že ide o podvod. Podľa Vladimíra Dohnala, riaditeľa analytickej spoločnosti Symsite Research, to, či ide naozaj o podvod, závisí od faktu, ako má ktorá banka nastavenú úverovú zmluvu. „Predpokladám, že ak sa za úver niečím ručí, počíta sa s tým, že s týmto ´niečím´ sa neručí niekde inde zase za iný úver. S veľkou pravdepodobnosťou tu ide o porušenie úverovej zmluvy,“ tvrdí analytik. Inými slovami, ak určitá firma ručí nejakým majetkom za istý úver, nemôže ním ručiť aj pri inom úvere. „Je pritom jedno, v ktorej krajine je to. Z tohto pohľadu si však myslím, že banky to mávajú ošetrené,“ dodáva Dohnal.
Aké skúsenosti majú s takýmto konaním naše banky? |
||||
Marína Smolková, Tatra banka: |
Pri niektorých spoločnostiach sme mali podozrenie a pri nich sme sa rozhodli neposkytnúť financovanie. Či by sme vedeli odhaliť takéto správanie? Na sto percent to nevieme odhaliť, ale máme nastavané interné procesy, aby sme takéto riziko minimalizovali. | |||
Katarína Svačinová, Sberbank: |
V poslednej dobe možno pozorovať rozsiahlejšie a sofistikovanejšie metódy pokusov o podvody a obchádzanie zákona vo finančnom sektore. Pre elimináciu rizík máme vyvinuté viaceré informačné systémy, procesné postupy pre získavanie informácií o klientoch a povahe ich obchodov. Či by sme vedeli odhaliť takéto správanie? Vzhľadom na materiálne, systémové, personálne a organizačné opatrenia Sberbanky áno. |
|||
Jana Voberová, UniCredit Bank Slovakia: |
K posudzovaniu každej žiadosti o úver pristupujeme individuálne a kladieme dôraz na podnikateľskú históriu klienta. Vyhodnocujeme nielen jeho finančnú, ale i nefinančnú situáciu. Preverujeme ho aj vo verejne dostupných registroch. Ak máme dôvodné podozrenie, že ide o pokus o podvod, úver odmietneme. |
|||
Zuzana Eliášová, ČSOB: |
S takýmito skutočnosťami sme neprišli do kontaktu. | |||
Kristína Pelcrová, Prima banka Slovensko: |
S takýmto druhom podvodu sme sa ešte nestretli. |
|||