Spory so susedmi riešte najskôr dohodou

Vysnívané bývanie v rodinnom dome vám môžu znepríjemniť spory so susedom. Najčastejšie ide o prípady, keď napríklad konáre stromu pri plote presahujú na vedľajší pozemok, vinič prerastá na strechu susedovho domu, keď má niekto záhradu, ktorú neobrába, pričom burina sa vysemeňuje na susedný pozemok. Ak váš spor nevyrieši dohovor, môžete požiadať o pomoc samosprávu.

Dohodnú sa. Súd trvá dlho
"V takýchto prípadoch zväčša postačuje stretnutie účastníkov sporu na komisii verejného poriadku, ktorá sa vždy snaží prispieť k dohode oboch strán," hovorí Tatiana Búbelová z Mestského úradu v Malackách. Spor sa zvyčajne končí tak, že majiteľ stromu konáre zo strany suseda oreže, vinič zo strechy strhne alebo burinu pokosí. Členovia komisie opakovane kontrolujú stav po dosiahnutí zmieru. Podľa Búbelovej nie je takýchto sporov veľa a veľkú väčšinu z nich sa podarí ukončiť dohodou. "Ak účastníci konania podajú návrh na súd, môže sa ťahať aj viac rokov, pričom spis zostáva otvorený. Konanie sa preruší do právoplatného rozhodnutia súdu, pričom v tomto období neplynú lehoty na vybavenie podania," dodala Búbelová.

Občiansky zákonník stanovuje, že vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. "Nesmie ohrozovať susedovu stavbu, ani jeho pozemok rôznymi úpravami bez toho, aby urobil dostatočné opatrenia na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie suseda nad mieru primeranú pomerom obťažovať hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a taktiež nesmie nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok," konštatoval advokát Ambróz Motyka.
V týchto prípadoch býva podľa Búbelovej zložitejšie dosiahnuť pozitívny výsledok. Mestá však majú aj svoje všeobecne záväzné nariadenia a za ich porušovanie je možné obyvateľov postihnúť finančnou sankciou.

Stavebné konanie
Časť zo sporov sa týka stavebného konania. "Problémy, ktoré môžu vzniknúť v stavebnom konaní, rieši stavebný úrad, ktorý je súčasťou mestských úradov, prípadne obecných úradov. Sused stavebníka sa má právo v stavebnom konaní vyjadrovať k zamýšľanej stavbe, prípadne k stavebným úpravám na susedovom dome a podávať aj námietky v stavebnom konaní. Ak sa však v stavebnom konaní preukáže, že vlastníctvo k parcelám, na ktorých sa má stavba realizovať, nie je majetkovoprávne vysporiadané, prípadne existujú spory vzhľadom na hranice pozemkov, je potrebné vypracovať geometrický plán a v prípade nemožnosti riešenia veci dohodou, musí o nej rozhodnúť príslušný súd. Až po jeho rozhodnutí môže následne stavebný úrad pokračovať v stavebnom konaní v takýchto prípadoch,“ vysvetlil súvislosti stavebného konania advokát Ambróz Motyka.

V stavebnom konaní môžu podávať námietky účastníci konania, ktorých okruh je stanovený stavebným zákonom a zákonom o správnom konaní. Najčastejšie to bývajú vlastníci susedných nehnuteľností alebo bytov v bytovom dome. "V rámci stavebných konaní sa objavujú spory, ktoré sa týkajú predovšetkým hraníc pozemkov, prípadne narušenia pohody bývania umiestnením stavby v tesnom susedstve. Stavebný úrad je povinný pokúsiť sa dosiahnuť dohodu medzi zúčastnenými stranami,“ hovorí Gabriela Reháková, vedúca oddelenia dopravy a stavebného poriadku Mestského úradu Malacky.

Pri spore o hranicu pozemku stavebný úrad vychádza z predložených podkladov, konkrétne z listu vlastníctva a zo snímky z katastrálnej mapy. Ak sa sporné strany nedohodnú na hranici pozemku, je stavebný úrad povinný ich odkázať na súd, keďže spor o vlastníctvo pozemku je občianskoprávna námietka, ktorú musí riešiť súd.

V prípade, že ani jedna zo zúčastnených strán nepodá návrh na súd, stavebný úrad má právo urobiť si úsudok z predložených podkladov a vydať stavebné povolenie. Proti takémuto rozhodnutiu sa účastníci konania môžu odvolať, čo potom posudzuje krajský stavebný úrad.

Pohoda bývania
Podobne sa postupuje aj pri námietke na pohodu bývania. Reháková upozornila na skutočnosť, že takáto námietka býva spravidla veľmi subjektívna. Stavebný úrad pri posudzovaní umiestnenia stavby musí vychádzať zo stavebného zákona a príslušných vyhlášok.

Ak umiestnenie stavby neodporuje podmienkam vyplývajúcim z platných zákonov a vyhlášok, opäť je možné odkázať účastníka konania, ktorý takúto námietku vzniesol, na súd. "Tento postup platí takmer pri všetkých námietkach, no možné riešenie sporov súdnou cestou posudzujeme veľmi citlivo, pretože výsledkom bývajú neraz dlhoročné zbytočné prieťahy v konaní,“ dodala Reháková.