V nasledujúcich riadkoch bude opísaný prípad súdneho rozhodnutia, ktorým súd zamietol návrh na zrušenie spoločného nájmu bytu z dôvodu, že navrhovateľka pred rokmi byt opustila, situáciu podcenila zo stránky právnej i faktickej, a táto skutočnosť ju viac-menej o byt pripravila. Okresný súd v právnej veci navrhovateľky proti odporcovi I a odporkyni II, zast. o zrušenie spoločného nájmu bytu a vypratanie rozhodol takto: Súd návrh zamieta. Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcom I, II titulom náhrady trov konania na účet právneho zástupcu odporcov sumu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu
Čoho sa navrhovateľka domáhala?
Návrhom sa navrhovateľka proti odporcovi domáhala zrušenia spoločného nájmu bytu nachádzajúceho sa na poschodí obytného domu v Bratislave a seba žiadala určiť za ďalšiu výlučnú nájomníčku. Voči odporkyni II sa navrhovateľka domáhala vypratania predmetného bytu, keďže odporkyňa II tento užíva bez právneho dôvodu.
Aká bola obrana odporcov?
Odporcovia I, II prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadali návrh navrhovateľky zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie majúc za to, že spoločný nájom navrhovateľky a odporcu I k predmetnému bytu zanikol zo zákona trvalým opustením zo spoločnej domácnosti navrhovateľkou.
Aké dokazovanie vykonal súd v rámci súdneho konania?
Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočúvaním účastníkov konania, vypočúvaním svedkyne -- dcéry navrhovateľky a odporcu I, oboznámil sa s obsahom pripojených súdnych spisov čo sa týka právnej veci starostlivosti o maloletú dcéru navrhovateľky a odporcu I, oboznámil sa s obsahom na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov (rozhodnutie o pridelení bytu, LV, k. ú., aktuálny evidenčný list k predmetnému bytu, zápisnica o prevzatí predmetného bytu, evidenčný list, zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu, výpočtový list mesačnej úhrady za byt, výpis z LV, k. ú., korešpondencia odporkyne II adresovaná navrhovateľke, korešpondencia dcéry navrhovateľky a odporcu I adresovaná odporcovi I).
Aký skutkový stav zistil súd na základe vykonaného dokazovania?
Navrhovateľka a odporca I uzavreli manželstvo, z ich manželstva pochádza dcéra, vypočutá ako svedkyňa v predmetnom konaní.
Počas trvania manželstva navrhovateľka a odporca I nadobudli spoločný nájom k spoločnému bytu nachádzajúcemu sa v Bratislave, a to na základe rozhodnutia o pridelení bytu a Zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu.
Navrhovateľka a odporca I sa s maloletou dcérou do predmetného bytu nikdy nenasťahovali, ale spoločnú domácnosť viedli v byte na v Bratislave, pôvodne v nájme, neskôr vo vlastníctve odporkyne II, ktorá je matkou odporcu I. Na základe dohody všetkých účastníkov konania sa odporkyňa II nasťahovala do predmetného bytu v Bratislave v spoločnom nájme navrhovateľky a odporcu I.
Na základe vypočúvania účastníkov bolo preukázané, že v roku (asi pred 10 rokmi) sa navrhovateľka spolu s vtedy maloletou dcérou odsťahovala zo spoločnej domácnosti vedenej s odporcom I do rodinného domu, ktorého je v zmysle LV spoluvlastníčkou spolu so svojou matkou v podiele 1/3. V uvedenom dome spolu s dcérou navrhovateľka býva dosiaľ. Zamestnaná je v Bratislave, do práce chodí dennodenne. Dcéra vypočutá ako svedkyňa v predmetnom konaní navštevovala ZŠ v obci tohto rodinného domu, strednú školu navštevovala v obci blízkosti rodinného domu, v súčasnosti študuje na VŠ opäť bližšie k rodinnému domu. Navrhovateľka s dcérou od opustenia spoločnej domácnosti s odporcom I byt, ktorý je predmetom konania, nenavštevujú, navrhovateľka neplatí nájomné ani úhrady za služby spojené s užívaním bytu.
V priebehu ďalších rokov sa odporca I stal výlučným vlastníkom bytu v Bratislave pôvodne vo vlastníctve svojej matky v dôsledku právnych úkonov s ňou uzavretých, avšak aktuálne v dôsledku darovacej zmluvy medzi odporcami je vlastníkom tohto bytu opäť odporkyňa II, ktorá sa však fakticky zdržuje v byte, ktorý je predmetom tohto konania. Manželstvo navrhovateľky a odporcu I bolo rozvedené rozsudkom súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť.
Akými zákonnými ustanoveniami sa súd riadil?
* Podľa § 175 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase pridelenia bytu (zákon č. 131/1982 Zb.) ak za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich nadobudnú právo užívať byť, vznikne právo spoločného užívania bytu manželmi.
* Podľa § 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.
* Podľa § 708 Občianskeho zákonníka ustanovenia o prechode nájmu bytu výlučne na jedného z bývalých spoločných nájomcov platia aj v prípade, ak nájomca opustí trvale spoločnú domácnosť.
* Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Ide o vindikačnú žalobu, ktorá v prípade nehnuteľnosti má podobu žaloby o vypratanie.
* Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka obdobné právo na ochranu má len ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
Použitím analógie príslušných ustanovení o súdnej ochrane vlastníckeho práva a ustanovení o zákonnej ochrane nájmu bytu je možné konštatovať, že žalobou na vypratanie bytu sa môže ochrany svojho nájomného práva bytu domáhať i nájomca v prípade užívania bytu inou osobou bez právneho dôvodu.
Aký bol právny názor súdu?
V zmysle záverov vykonaného dokazovania súd ustálil, že navrhovateľke a odporcovi I vzniklo právo spoločného nájmu bytu nachádzajúceho sa v Bratislave, keďže tento bol pridelený odporcovi za trvania ich manželstva a v čase, keď manželia spolu trvale žili, pričom súd vyhodnotil ako právne irelevantne skutočnosť, že navrhovateľka s odporcom I predmetný byt nikdy neužívali, ale spoločnú domácnosť preniesli do bytu nachádzajúceho sa v Bratislave vo vlastníctve matky odporcu I.
Znamená to, že rozhodné okolnosti viažuce sa k bytu vo vlastníctve odporkyne II ako matky odporcu I, v ktorom odporca I s navrhovateľkou viedol spoločnú domácnosť budú mať právne účinky i k bytu, ktorý je predmetom tohto konania a ktorý bol navrhovateľke a odporcovi I pridelený do užívania.
***
Vykonaným dokazovaním súd dospel k rozhodnutiu, že navrhovateľka skutočne opustila spoločnú domácnosť vedenú s odporcom I. Súd mieni, že došlo k trvalému opusteniu domácnosti navrhovateľkou, ktorý úsudok vyplýva jednak z obsahu pripojených spisov, z ktorých je zrejmé, že navrhovateľka nikdy nemala záujem o reálne bývanie v pridelenom byte a vždy mala záujem len o akési vysporiadanie sa. Z obsahu pripojených spisov jednoznačne vyplynulo, že navrhovateľka sa o žiaden z bytov v Bratislave fakticky nezaujímala, neplatila nájomné, prípadne úhrady za služby, neudržiavala byt.
***
Z výpovede samotnej navrhovateľky jednoznačne vyplynulo, že tá za obdobie asi 10 rokov ani v jednom z bytov nebola, odniesla si všetky svoje osobné veci a osobné veci svojej dcéry, dcéru prehlásila na školy bližšie k miestu nového bydliska. Po celú dobu pracovala v Bratislave a svoj záujem reálneho bývania v byte premieňala skôr na záujem o finančnú satisfakciu, resp. na záujem o bývanie dcéry neskôr v jej dospelom veku.
***
Taktiež výpoveď svedkyne -- dcéry, vyhodnotil súd za účelovú v snahe pomôcť úspešnosti matky v konaní, pretože z tejto vyplynulo, že za dobu asi 10 rokov sa s matkou o faktickom bývaní v Bratislave nikdy nezhovárali.
Súd mal za to, že navrhovateľke vznikla v súčasnosti reálna potreba bývania v Bratislave z dôvodov zvýraznenej pracovnej zaťaženosti a situáciu rieši predmetnou žalobou, avšak podľa názoru súdu podanou v čase, keď jej spoločný nájom k bytu pridelenému neprináleží z dôvodu trvalého opustenia spoločnej domácnosti. Súd mal za to, že navrhovateľke nejde o bývanie v tomto konkrétnom byte, ale o snahu získať akýkoľvek byt v Bratislave.
***
Na základe uvedených právnych úvah získaných na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil súd návrh navrhovateľky na zrušenie spoločného nájmu za bezdôvodný, keďže navrhovateľke a odporcovi I neprináleží spoločný nájom k predmetnému bytu v Bratislave.
Pokiaľ ide o návrh navrhovateľky vo vzťahu k odporkyni II na vypratanie predmetného bytu, súd poukazuje na nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľky z dôvodu, že táto nie je nájomníčkou predmetného bytu.
***
Žaloba na vypratanie nehnuteľnosti je vindikačnou žalobou, pre úspešnosť ktorej je nutné preukázať, že navrhovateľ je vlastníkom, prípadne oprávneným držiteľom alebo nájomcom predmetnej nehnuteľnosti a taktiež skutočnosť, že odporca nehnuteľnosť užíva neoprávnene.
Z dôvodu nepreukázania zákonom chráneného nájmu bytu navrhovateľkou súd preto vyhodnotil jej návrh na vypratanie odporkyne II za nedôvodný a nezaoberal sa otázkou, či odporkyňa II byt užíva neoprávnene alebo nie.
Aké bolo rozhodnutie súdu o trovách konania?
O náhradách trov konania rozhodol súd v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Navrhovateľka bola v konaní neúspešná, preto bola povinná nahradiť odporcom I, II im vzniknuté trovy konania, ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia advokátom podľa vyhlášky č. 163/2002 Z. z.