Teória a prax prevencie kriminalistiky dosť dlho hľadajú relatívne trvalý systém efektívneho formovania individuálneho právneho vedomia ľudí, najmä z aspektu podmienok právnych, sociálnych, ekonomických, kultúrnych, etických, estetických, náboženských a psychologických. Zdá sa, že súčasný stav kriminality, ako bol a je prezentovaný i v Hospodárskych novinách, nie je adekvátny úsiliu exekutívy, ktoré je zamerané na skvalitnenie a zefektívnenie bezpečnostnej politiky v SR prostredníctvom jednoty represie a prevencie, dvoch vzájomne sa doplňujúcich foriem kontroly kriminality.
Prevencia ako nástroj bezpečnosti občanov
Všeobecným úsilím predchádzajúcich vlád bolo vybudovať prevenciu ako účinný nástroj zvyšovania bezpečnosti občanov vrátane ich aktivizácie na ochranu zdravia, života a majetku. Týka sa to rovnako tých druhov kriminality, ktoré sú:
* prioritne úlohou orgánov činných v trestnom konaní (napr. organizovaný zločin, terorizmus, niektoré druhy ekonomickej kriminality, korupcia), ako aj
* prevencia všeobecnej kriminality a inej protispoločenskej činnosti, ktorá predpokladá účasť širokého okruhu subjektov štátnych orgánov, územnej samosprávy, občianskych združení a nadácií, cirkví a širokej verejnosti. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa opatrení vlád prevencia kriminality predstavuje osobitnú sféru uplatnenia teórie a praxe všeobecnej prevencie na kriminalitu ako prejav sociálnej patológie. Jej podstatou je:
1. predchádzanie kriminalite a
2. ochrana pred kriminalitou.
Zo spoločensko-praktického hľadiska prevencia kriminality predstavuje pôsobenie na príčiny a podmienky kriminality s cieľom predísť im, odstrániť ich alebo ich vhodnými formami a metódami pôsobenia aspoň sčasti eliminovať, prípadne ich negatívne prejavy obmedziť a súčasne podporovať vytváranie antikriminogénnych podmienok. Predchádzajúce vlády tiež akcentovali, že k prevencii kriminality je potrebné pristupovať v kontexte prevencie aj iných sociálnopatologických javov. Namieste je teda otázka -- čo patrí do systému prevencie kriminality? Je to a) prevencia prostredníctvom trestného práva a iných zákonných opatrení a b) prevencia prostredníctvom osobitných preventívnych činností (sociálna prevencia, situačná prevencia a prevencia viktimácie). Pokiaľ ide o prevenciu prostredníctvom trestného práva a iných zákonných opatrení, táto sa v podstate zakladá na odstrašujúcom účinku trestu a realizuje sa ako generálna prevencia (všeobecný účinok) alebo špeciálna prevencia (účinok orientovaný na cieľové skupiny a jednotlivcov, ako na uplatňovaní alternatívnych trestov odňatia slobody a pod.). Jej subjektom sú najmä orgány činné v trestnom konaní.
Prevencia prostredníctvom osobitných preventívnych činností
Ide o charakter mimotrestných opatrení, na ktorých sa podieľa široké spektrum spoločenských subjektov (štátna správa, samospráva, občianske združenia a nadácie, cirkví, podnikateľské kruhy i široká verejnosť) a uskutočňuje sa ako sociálna prevencia (táto prevencia je považovaná za dôležitý doplnok efektívnej aplikácie trestného práva, je prirodzenou reakciou spoločnosti na ohrozenie bezpečnosti občanov vyvolané trestnou činnosťou). Uvedená sociálna prevencia je definovaná ako všeobecná prevencia všetkých sociálnopatologických javov. Je súčasťou sociálnej politiky a jej podstatou je vytváranie priaznivých spoločenských podmienok v oblasti ekonomickej, sociálnej, kultúrnej, výchovno-vzdelávacej, zamestnanosti (trhu práce), využitia voľného času, rastu životnej úrovne, duchovného rozvoja a skvalitňovania spôsobu (štýlu) života spoločnosti ako celku, sociálnych skupín, ako aj na socializáciu a sociálnu integráciu jednotlivca. Nemožno opomenúť, že z aspektu prevencie kriminality je sociálna prevencia zameraná aj na zmenu nepriaznivých spoločenských, ekonomických, kultúrnych a ďalších podmienok prostredia, ktoré sa môžu stať kriminogénnymi faktormi. Z napísaného je dostatočne zrejmé, že pri sociálnej prevencii ide o vytváranie takých podmienok, aby sa človek nestal páchateľom trestného činu alebo aby v páchaní trestného činu nepokračoval.
Situačná prevencia a prevencia viktimácie
Bolo naznačené, že i v tomto prípade ide o prevenciu prostredníctvom osobitných preventívnych činností. Situačná prevencia však je špecificky orientovaná na kriminalitu, ochranu verejného poriadku a ochranu bezpečnosti, zdravia, života a majetku občanov. Jej pozitívum treba vidieť v tom, že na jednej strane prostredníctvom klasickej, technickej, fyzickej a režimovej ochrany sťažuje potenciálnemu páchateľovi možnosť spáchať trestný čin alebo iný delikt, na druhej strane zvyšuje pravdepodobnosť odhalenia reálneho páchateľa. Vychádza z poznania, že určité druhy zločinu sa objavujú a) v určitom čase, b) na určitých miestach a c) za určitých okolností. Zdá sa preto jednoduchšie meniť tieto situácie spomínanými prostriedkami vrátane plánovania a regulácie fyzického a sociálneho prostredia, a tak predísť páchaniu trestnej činnosti, než kontrolovať páchateľov ich prevýchovou a inými prostriedkami sociálnej prevencie. Problém však treba vidieť vo finančných, v materiálnych a personálnych otázkach. Pokiaľ ide o prevenciu viktimácie, je taktiež druhom špecificky orientovanej prevencie kriminality, ktorá sleduje (zjednodušene vyjadrené), aby sa človek nestal obeťou zločinu. Implikuje prípravu ľudí na osvojenie si a uplatňovanie preventívnych opatrení, ktorými by mohli znížiť riziko ohrozenia zločinom. Ide o opatrenia zo situačnej prevencie vrátane adekvátneho reagovania v situácii ohrozenia zločinom, ako aj o pomoc obetiam trestnej činnosti (napr. u nás je osobitný zákon o odškodňovaní obetí -- č. 255/1998 Z. z., ktorý z ekonomických dôvodov má veľmi reštriktívne dimenzie). Prax potvrdzuje, že obetiam zločinu nie je u nás venovaná taká pozornosť aj z hľadiska legislatívy, ako je venovaná napr. samotným obvineným, resp. odsúdeným (zločincom).
Realizácia systému prevencie kriminality
Predpokladá sa, že aj budúca vláda vo svojom programe bude venovať intenzívnejšiu starostlivosť prevencii kriminality ako účinnému nástroju efektívnejšieho zvyšovania bezpečnosti občanov, že v oblasti sociálnej prevencie, situačnej prevencie a prevencie viktimácie budú doplnené opatrenia:
1. podľa kritéria kriminálneho problému v súčasnosti s akcentom na primárnu prevenciu (všeobecné účinné preventívne pôsobenie na ľudí, situácie a objekty), b) na sekundárnu prevenciu (ide o orientáciu na rizikové osoby, u ktorých sa predpokladá, že sa môžu stať páchateľmi alebo obeťami trestnej činnosti, ako aj o elimináciu situačných kriminogénnych faktorov) a c) na terciárnu prevenciu (vo vzťahu k páchateľom a situáciám je prevenciou recidívy trestnej činnosti a vo vzťahu k obetiam je sociálnou, zdravotníckou, psychologickou a právnou pomocou s cieľom ich psychickej stabilizácie a sociálnej reintegrácie),
2. podľa kritéria rozsahu, šírky, resp. veľkosti cieľového objektu s dôrazom a) na širokospektrálnu prevenciu (uskutočňovanú v celoštátnych alebo regionálnych dimenziách, b) na skupinovú a miestnu prevenciu (zameranú napr. na mládež, resp. v rámci obce, mesta) a c) na individuálnu prevenciu (zameranú na konkrétneho jednotlivca, objekt alebo miesto). Summa summarum, ani nová vláda vo svojej činnosti nemôže neakceptovať teóriou a praxou overenú skutočnosť, že liekom na intenzívnejší boj proti kriminalite je predovšetkým efektívna prevencia za aktívnejšej účasti celej spoločnosti, všetkých jej subjektov. V tomto kontexte vláda bude zrejme prihliadať aj na spoluprácu v rámci subjektov EÚ a medzinárodného spoločenstva.