V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov. V tomto konaní sa preskúmava aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci. V záujme zrýchlenia a zefektívnenia občianskeho súdneho konania parlament schválil novelu Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.). Či sa tak stane, ukáže prax. V tomto článku sa budeme zaoberať novelizáciou Občianskeho súdneho poriadku v časti prvostupňového konania na súde. Táto zmena by mala nadobudnúť účinnosť 1. septembra 2003.
Vylúčenie sudcov
Podľa doterajšej platnej právnej úpravy, upravujúcej okolnosti a spôsob vylúčenia sudcov z prejednávania danej veci, boli okolnosti a spôsob vylúčenia sudcov z prejednávania danej veci upravené v § 14 až 16 O. s. p. Prijatá novelizácia týchto ustanovení smeruje k tomu, aby žiaden z účastníkov konania nemohol formálnym namietaním zaujatosti konajúceho sudcu naťahovať súdne konanie a odďaľovať jeho skončenie.
Námietka zaujatosti
Doterajšia právna úprava nepoznala zákaz opakovane vznesených námietok zaujatosti z rovnakých dôvodov. Prijatá novela tento nedostatok odstraňuje v ustanovení § 15a ods. 2, podľa ktorého môže účastník uplatniť námietku zaujatosti najneskôr na prvom pojednávaní, na ktorom sa zúčastnil sudca, o vylúčenie ktorého ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený a na neskôr podanú námietku zaujatosti súd prihliadne len vtedy, ak účastník nebol poučený podľa aktuálneho § 14 ods. 1 O. s. p. Paragraf 14 sa dopĺňa odsekom 3, podľa ktorého dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci. Podľa novoprijatého ustanovenia § 15a ods. 3 v námietke zaujatosti musí byť uvedené: proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník podávajúci námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a akými dôkazmi môže túto námietku preukázať s tým, že je účastník povinný zároveň s námietkou zaujatosti predložiť aj príslušné dôkazy. V tomto § 15a v odseku 4 zákonodarca uvádza, že na opakované námietky zaujatosti, ktoré boli podané z toho istého dôvodu, súd neprihliadne, ak už o nich rozhodol. Ďalej sa § 16 ods. 1 O. s. p. mení tak, že zákonodarca ukladá prvostupňovému súdu lehotu do 10 dní od podania námietky zaujatosti na predloženie veci na rozhodnutie nadriadenému súdu. Zároveň zákonodarca ukladá nadriadenému súdu, aby v lehote do 10 dní rozhodol o námietke zaujatosti.
Odstránenie chýb podania
Zákonodarca v novelizovanom § 43 stanovuje sudcovi alebo poverenému zamestnancovi súdu (napr. vyššiemu súdnemu úradníkovi), aby vyzval uznesením účastníka na odstránenie nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného podania v súdom stanovenej lehote nie kratšej ako 10 dní s tým, že v predmetnom uznesení musí byť uvedené, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak by išlo o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania a účastník v lehote určenej sudcom alebo povereným zamestnancom súdu toto podanie nedoplní alebo neopraví a pre uvedený nedostatok nie je možné v konaní pokračovať, súd toto konanie odmietne. Ak by išlo o podanie, ktoré podľa svojho obsahu nespĺňa náležitosti návrhu na začatie konania a účastník v lehote určenej sudcom alebo povereným zamestnancom súdu toto podanie nedoplní alebo neopraví, súd na neho nebude prihliadať.
Poriadková pokuta
V doterajšej právnej úprave mohol súd podľa ustanovenia § 53 O. s. p. uložiť poriadkovú pokutu do výšky 5 000 Sk (pri § 294 a § 295 až do výšky 10 000 Sk). Zmena sa týka výšky poriadkových pokút, a to až na 25 000 Sk a pri opakovanom hrubom sťažení postupu konania až do výšky 50 000 Sk.
Vydanie predbežného opatrenia v prípade akútneho ohrozenia maloletého dieťaťa
Zákonodarca dopĺňa do O. s. p. § 75a, ktorý sa týka predbežných opatrení v prípadoch, ak sa ocitne maloleté dieťa bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie alebo priaznivý vývoj ohrozený alebo vážne narušený. V takom prípade nemusí byť maloleté dieťa zastúpené, pričom ak nemá zákonného zástupcu alebo zákonný zástupca ho nemôže v konaní zastupovať súd mu ustanoví opatrovníka bezodkladne po uskutočnení výkonu predbežného opatrenia. Ak súd rozhoduje o nariadení predbežného opatrenia podľa novelizovaného § 75a musí rozhodnúť najneskôr do 24 hodín od doručenia úplného návrhu a v prípade opätovného rozhodovania o už zrušenom rozhodnutí súdu prvého stupňa musí súd opätovne dodržať túto zákonnú lehotu.
Návrh na začatie konania
Úplnou novelizáciou prechádza aj § 79 ods. 1 O. s. p., týkajúci sa návrhu na začatie konania. Ak je účastníkom konania právnická osoba, musí návrh na začatie konania okrem názvu, obchodného mena a sídla obsahovať aj identifikačné číslo, ak je pridelené. To isté platí, aj keď je účastníkom konania fyzická osoba -- podnikateľ. Ak je účastníkom konania štát, musí návrh na začatie konania obsahovať označenie štátu a príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Zákonodarca umožňuje podať návrh na začatie konania aj na tlačive, vydanom podľa vzoru, ktorý je uvedený vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom Ministerstvom spravodlivosti SR.
Príprava pojednávania
V zmysle uvedenej novelizácie O. s. p. sa mení § 114 ods. 2, podľa ktorého predseda senátu uloží odporcovi uznesením (s výnimkou vecí podľa § 120 ods. 2 a § 153b ods. 5), aby sa k veci písomne vyjadril a aby v prípade, že nárok uplatnený v návrhu v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení skutočnosť na svoju obranu, pripojil listiny, ktorých sa dovoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom súd musí poučiť účastníkov o možnosti uplatniť námietku zaujatosti a vyzvať ich, aby sa vyjadrili, či súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Na podanie vyjadrenia určí predseda senátu lehotu nie kratšiu ako 30 dní od doručenia tohto uznesenia, ktoré musí byť spolu s rovnopisom a príloha návrhu na začatie konania doručené odporcovi do vlastných rúk.
Pojednávanie
Zákonodarca dopĺňa § 115a O. s. p., podľa ktorého na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak je možné vo veci rozhodnúť len na základe účastníkmi predložených listinných dôkazov a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, alebo sa výslovne práva verejné prejednanie veci vzdali, čo neplatí vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu na začatie konania.
Dôkazová povinnosti
Novelizované ustanovenie § 120 ods. 1, ktorým, i keď veľmi miernym spôsobom, posilňuje kontradiktórnosť konania, teda uľpievanie bremena dokazovania vlastných tvrdení jednotlivými účastníkmi konania. Paragraf 120 ods. 1 znie tak, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná a súd môže výnimočne vykonať aj iné ako účastníkmi navrhnuté dôkazy, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Zároveň sa prelamuje povinnosť súdu poučiť účastníkov podľa § 120 ods. 4 O. s. p. (všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť skôr, ako vyhlási rozhodnutie vo veci samej, pretože na dôkazy označené alebo predložené neskôr súd neprihliada), pretože podľa novely súd nebude musieť takéto poučenie vykonávať za prítomnosti účastníkov, prítomných na pojednávaní. Mení sa aj zásada vykonávania dokazovania na pojednávaní, pretože v novelizovanom ustanovení § 122 O. s. p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.
Novelizuje sa § 128 O. s. p. a podľa, ktorého je každý povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie súdu písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu za náhradu vecných nákladov (v doterajšej právnej úprave majú túto povinnosť iba orgány verejnej správy, právnické osoby, fyzické osoby, vykonávajúce podnikateľskú činnosť, pričom fyzické osoby túto povinnosť nemali).
Rozhodovanie rozsudkom pre zmeškanie
Novelizácia sa týka aj ustanovenia § 153b O. s. p., ktorý upravuje podmienky pre rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie. Vypúšťa sa ustanovenie § 153b ods. 2 písm. d) ako podmienky vydania rozsudku pre zmeškania (žalobca, prítomný na pojednávaní navrhol rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie), s čím gramaticky súvisí aj vypustenie ustanovenia § 153b ods. 4 druhá veta a slová prvom v § 153c ods. 1 O. s. p.
Rozsudok
Zákonodarca posúva lehotu na odročenie konania za účelom vyhlásenia rozsudku z pôvodných 3 dní na aktuálnych 5 dní (§ 156 ods. 2 O. s. p.). Zákonodarca mení ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. týkajúce sa odôvodnenia rozsudku tak, že upresňuje a zjednodušuje spôsob odôvodnenia rozsudku s tým, že nariaďuje, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivejšie.
Zároveň novelizuje ustanovenie § 158 ods. 3 O. s. p. v tom zmysle, že ak (namiesto predsedu senátu -- predseda súdu) zo závažných dôvodov nerozhodne inak, rozsudok sa vyhotoví a odošle do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia a vo veciach týkajúcich sa maloletých detí do 10 dní odo dňa jeho vyhlásenia.
Platobný rozkaz
Zákonodarca mení ustanovenie § 172 ods. 1 a 2 O. s. p. a to tak, že vydať platobný rozkaz môže súd a nie iba predseda senátu, ako tomu bolo doteraz. Ďalej zákonodarca v tomto novelizovanom ustanovení O. s. p. zrušuje peňažný cenzus, do výšky ktorého bolo možné platobný rozkaz vydať, to znamená, že vo veciach, v ktorých sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy, môže súd vydať platobný rozkaz a nie je viazaný zákonom stanovenou maximálnou výškou, nad ktorú platobný rozkaz vydať doteraz nemohol (v obchodných veciach 2 000 000 Sk a v ostatných 100 000 Sk). Paragraf 172 ods. 2 O. s. p. sa mení tak, že nemožno platobný rozkaz vydať, ak nie je známy pobyt odporcu alebo ak by sa mal platobný rozkaz doručiť do cudziny. V § 172 ods. 4 O. s. p. sa vypúšťa druhá veta (hodnota peňažnej sumy, vyjadrená v cudzej mene po prepočítaní podľa kurzu platného v čase vydania platobného rozkazu nesmie prevyšovať sumu uvedenú v odseku 1). Dopĺňa sa § 174 o odsek 5, ktorý znie, že pri oprave chýb v písaní a počítaní, ako aj iných zrejmých nesprávností v platobnom rozkaze, sa postupuje podľa § 164 O. s. p., čo znamená, že súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti a o oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom konania.