Maloleté dieťa a dane
Je daňovníkom dane z dedičstva aj maloleté dieťa?
-- Áno, podľa § 2 ods. 1 zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov je daňovníkom aj maloleté dieťa. Jeho práva a povinnosti daňovníka vykonáva však zákonný zástupca alebo opatrovník ustanovený súdom alebo príslušným daňovým úradom. Pri zdaňovaní vecí, či už hnuteľných alebo nehnuteľných, netreba opomenúť na ustanovenia § 17 a § 18 citovaného zákona, ktoré do 1. apríla 2002, kedy boli s definitívnou platnosťou zrušené ostatnou novelou zákona č. 318/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, riešili oslobodenia aj od dane z dedičstva. Takže ich dôslednou aplikáciou daňovníci nemuseli zaplatiť viac, než bolo potrebné. Od 1. mája 2001 novela zákona č. 318/1992 Zb. v znení neskorších predpisov zaviedla definitívne oslobodenie dedičov v I. skupine, to znamená aj maloletých detí, ktoré mali vo vzťahu k poručiteľovi vzťah patriaci do I. skupiny.
Darovanie peňazí
Daroval som svojmu synovcovi, ktorý žije v Nemecku, určitú sumu peňazí. Je potrebné dar zdaniť?
-- Podľa § 6 je predmetom dane z darovania bezodplatné nadobudnutie hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, pohľadávok, cenných papierov a iných majetkových práv na základe právneho úkonu a inak než smrťou občana. Daň sa vyberá aj z hnuteľných vecí darovaných z cudziny obdarovanému v tuzemsku a tiež darovanie hnuteľných vecí nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky do cudziny alebo cudzincovi. Ak má obdarovaný trvalý pobyt alebo sídlo v cudzine, je daňovníkom dane z darovania darca. Synovec patrí do II. skupiny daňovníkov a pre II. skupinu daňovníkov je možné aplikovať nezdaniteľné minimum vo výške 300 000 Sk. Ak dar presiahol uvedenú nezdaniteľnú sumu, potom sa rozdiel zdaní 3 % do 1 milióna slovenských korún.
Daň z darovania
Mám záujem darovať maloobchodnú predajňu, ktorú som kedysi kúpil, svojej dcére. Do objektu som medzitým investoval množstvo finančných prostriedkov. Objekt som dal ohodnotiť znalcovi. Podľa znaleckého posudku hodnota budovy je výrazne nižšia než cena obstarania a už vôbec nepočítajúc hodnotu investovania. Z ktorej ceny bude moja dcéra platiť daň z darovania?
-- Uvedená situácia je pre daňovníka výhodná vzhľadom na to, že bude potrebné platiť daň z darovania, z ceny nižšej než bola pôvodná cena obstarania a výška prostriedkov investovaných do rekonštrukcie. Pri zdanení sa vychádza z ceny určenej podľa Vyhlášky 465/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, t. j. úradná cena. Od 1. apríla 2002 platí pre I. skupinu daňovníkov ustanovenie, podľa ktorého sa základ dane z darovania znižuje o nezdaniteľné minimum vo výške 2 milióny korún. To znamená, že daňovníci budú môcť využiť citované ustanovenie a daň z darovania zaplatiť iba z rozdielu.
Dar z cudziny
Dostal som z cudziny dar. Akým spôsobom sa daňový úrad dozvie o dare? Na ktorom daňovom úrade mám podať daňové priznanie?
-- Aj keď podľa novelizovaného znenia zákona č. 318/1992 Zb. v znení neskorších predpisov colné orgány nemajú povinnosť nahlasovať príslušným daňovým úradom darovanie hnuteľných vecí z cudziny, v minulosti to tak bolo, a to do 30 dní od dátumu prechodu hraníc. Pravdepodobne budú colné orgány v predchádzajúcej praxi pokračovať aj naďalej. V hmotno-právnom prepise nie je iným spôsobom zabezpečená nahlasovacia povinnosť, prípadne súčinnosť zo strany colných orgánov. Príslušným daňovým úradom je daňový úrad, v obvode ktorého má trvalé bydlisko alebo stredisko životných záujmov obdarovaný ako nadobúdateľ.
Podanie daňového priznania
Podal som daňové priznanie k dani z darovania za byt, ktorý mi darovala moja mama. Môžem daň hneď aj zaplatiť, lebo pracujem v zahraničí?
-- Podľa novelizovaného znenia § 23 zákona č. 318/1992 Zb. v znení neskorších predpisov platí, že daň z darovania sa zaplatí najneskôr v deň podania daňového priznania, t. j. do 90 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti. V prípadoch dlhodobého zdržiavania v zahraničí to možno považovať za výrazný pozitívny posun novely č. 107/2002 Z. z. Podľa pôvodného znenia zákona sa daň z darovania platila až po doručení rozhodnutia daňového úradu o vyrubení dane z darovania a často sa stávalo, že ľudia sa o svojej povinnosti nedozvedeli a museli následne platiť vysoké penále, ktoré mohlo presahovať aj sto percent pôvodnej dlžnej istiny.
Vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
S bývalým manželom sme sa rozviedli v roku 2001. Pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov som ja dostala trojizbový byt a garáž a bývalý manžel rodinný dom. Je potrebné rozdelenie majetku nejakým spôsobom zdaniť ako ostatné prevody nehnuteľností?
-- Pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) za života manželov podľa § § 149 až 150 Občianskeho zákonníka nedochádza k odplatnému alebo bezplatnému prevodu alebo prechodu majetku bývalých manželov. Tento majetok už vlastnili a vysporiadaním sa iba upravuje vlastníctvo, preto vysporiadanie BSM nie je predmetom dane z darovania ani dane z prevodu a prechodu nehnuteľností podľa zákona č. 318/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Iný je však prípad rozšírenia alebo zúženia BSM. Pri rozšírení BSM dohodou, podľa ktorej sa bezplatne môžu zahrnúť do BSM aj veci, ktoré by inak patrili do výlučného vlastníctva jedného z manželov, napr. zdedené alebo darované veci, podlieha hodnota vecí, o ktorú je BSM rozšírené, dani z darovania. Daňovníkom je ten manžel, v prospech ktorého dohoda smeruje. Pri zúžení je to naopak. Na základe dohody nastáva zmena v porovnaní so zákonným rozsahom bezpodielového spoluvlastníctva. Predmetom zdanenia je taká dohoda, z obsahu ktorej je cena zúženia bezpodielového spoluvlastníctva zrejmá. Daňovníkom je ten z manželov, v prospech ktorého dohoda smeruje. Súčasné znenie zákona č. 318/1992 Zb. v znení neskorších predpisov nerieši otázku vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, ako to riešilo predchádzajúce znenie, a to negatívnou dikciou. Z uvedeného však možno predpokladať, že vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebude podliehať zdaňovaniu.
Daň z darovania domu a pozemku
Otec mi daroval rodinný dom spolu s pozemkom v celkovej hodnote 2,5 mil. Sk. Mám zaplatiť daň spoločne za rodinný dom aj pozemok?
-- Povinnosťou je zaplatiť daň z darovania osobitne z hodnoty rodinného domu a z hodnoty pozemku, na ktorom je rodinný dom postavený, prípadne priľahlého pozemku. Uvedený postup sa má aplikovať napriek tomu, že zmena vlastníctva k nehnuteľnostiam sa uskutočnila jednou darovacou zmluvou. Podľa nášho právneho poriadku platí, že rodinný dom postavený na pozemku môže byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov, a teda sa môže i osobitne od pozemku prevádzať bez toho, aby sa prevádzal aj pozemok, na ktorom rodinný dom, prípadne iná stavba, stojí. Na daňové účely je dôležité, ku koľkým prevodom došlo, a nie koľko zmlúv bolo spísaných. Vzhľadom na skutočnosť, že v minulosti daňové úrady daň z darovania vyrubovali rozhodnutím, postupovali tak, že zdanili obidva prevody spolu. Predmetná problematika sa dostala na Najvyšší súd SR, ktorý v podobnej kauze rozhodol pod č. R-6 Sž 66/98. Ak by bola totiž zaplatená daň z darovania osobitne za rodinný dom a osobitne za pozemok, vyšla by podstatne nižšia daňová povinnosť než v opačnom prípade. Daň z darovania je kĺzavo-progresívna a s výškou hodnoty majetku rastie aj sadzba dane z darovania. Spočítaním hodnoty viacerých nehnuteľností je takýmto spôsobom daňovník znevýhodnený a platí zbytočne viac než by mal.
Nárok na rodičovský príspevok u oboch rodičov a rodičovská dovolenka
Pri nároku na rodičovský príspevok sa vynára otázka, môže súčasne poberať rodičovský príspevok matka aj otec dieťaťa? A ako to je s povinnosťou zamestnávateľa pri poskytovaní rodičovskej dovolenky?
-- Pokiaľ ide o rodičovský príspevok, všeobecne platí, že pri starostlivosti o to isté dieťa patrí rodičovský príspevok iba jednému z oprávnených. V záujme predísť prípadnej kolízii v uplatnení si nároku na rodičovský príspevok zo strany viacerých oprávnených subjektov, táto skutočnosť je podmienená vzájomnou dohodou oprávnených subjektov. V prípade absencie takejto dohody nie je možné o rodičovskom príspevku konať a vo veci rozhodnúť. Podľa § 166 ods. 2 Zákonníka práce je však zamestnávateľ povinný na prehĺbenie starostlivosti o dieťa poskytnúť žene a mužovi (t. j. súčasne), ak o to požiadajú, rodičovskú dovolenku, a to do troch rokov veku dieťaťa. Ak ide o dlhodobo ťažko postihnuté dieťa vyžadujúce si mimoriadnu starostlivosť alebo mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú, je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene alebo mužovi (iba jednému z nich), ak o to požiadajú, rodičovskú dovolenku do siedmich rokov veku dieťaťa. Z uvedeného vyplýva, že žena ako aj muž (a to aj súčasne) majú nárok na rodičovskú dovolenku do troch rokov veku dieťaťa. Vzhľadom na túto skutočnosť sa ustanovuje výnimka zo zásady, že pri starostlivosti o to isté dieťa patrí rodičovský príspevok iba jednému z rodičov. Pri súbežnej starostlivosti o to isté dieťa má nárok na rodičovský príspevok aj druhý rodič, a to v prípade, že spĺňa podmienky pre nárok a je zárobkovo činný. Pod zárobkovou činnosťou sa pre nárok na rodičovský príspevok, podobne ako na účely prídavku na dieťa a príspevku k prídavku na dieťa, rozumie činnosť, za ktorú subjekt má príjem zdaňovaný podľa § 6 a § 7 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. V prípade, že druhý rodič nie je zárobkovo činný (napr. je nezamestnaný, žiak, študent), nemá pri súbežnej starostlivosti nárok na rodičovský príspevok. V tejto súvislosti treba poznamenať, že v ostatných prípadoch nároku na rodičovský príspevok má aj osoba, ktorej nevzniká nárok na rodičovskú dovolenku, nakoľko ide o štátnu dávku, ktorá pri splnení ostatných podmienok patrí bez ohľadu, či oprávnená osoba je zamestnaná, nie je zamestnaná a pod. Z hľadiska poskytovania rodičovského príspevku je dôležitá skutočnosť, že pri súbežnej starostlivosti vznikne aj druhému rodičovi nárok na rodičovský príspevok. Doba poskytovania v tomto prípade je časovo obmedzená, a to iba za jeden kalendárny mesiac do dovŕšenia troch mesiacov veku dieťaťa. Výška rodičovského príspevku v tomto prípade je iba 1 200 Sk.
Pokiaľ ide o zánik nároku na rodičovský príspevok, z hľadiska aplikačnej praxe je veľmi dôležité, že prekluzívna lehota je jednoročná, t. j. že oprávnená osoba si môže uplatniť nárok na rodičovský príspevok spätne najviac za obdobie jedného roka. (Mzdové účtovníctvo č. 12/2003)
Vydavateľstvo Verlag Dashöfer, www.enoviny.sk