StoryEditor

Servis: Ochranná známka

05.06.2002, 00:00
Autor:
HNHN

Ochranná známka
Spoločnosť dováža a predáva elektroniku pod medzinárodne zapísanou ochrannou známkou. Táto ochranná známka sa neobjavuje v názve uvedenej spoločnosti, ale od dodávateľa má súhlas na jej používanie v reklamných kampaniach. Vo väčšine prípadov ide o reklamnú kampaň, kde je uvedený konkrétny druh výrobkov, ochranná známka a spoločnosť ako dodávateľ. V rámci reklamnej akcie s niektorými športovými klubmi spoločnosť použije ochrannú známku ako súčasť označenia výstroja hráčov (na dresoch), mantineloch, príp. iných viditeľných miestach športového ihriska. Je možné považovať výdavky spoločnosti na reklamu výrobkov s uvedenou značkou za daňovo uznané výdavky?
-- Ustanovenie § 24 ods. 2 písm. u) zákona o daniach z príjmov vymedzuje druhy reklamných nákladov, ktoré sa môžu uplatniť v ich skutočnej výške bez obmedzenia zákonným limitom. Ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov definuje reklamu ako prezentáciu produktov v každej podobe s cieľom uplatniť ich na trhu, pričom produktom je okrem tovarov, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, označenia pôvodu výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s podnikaním, aj ochranná známka. Z uvedeného vyplýva, že reklamou je aj prezentácia ochrannej známky v každej podobe. V súlade s ustanovením § 24 ods. 2 písm. u) zákona o daniach z príjmov, sú za výdavky na reklamu uznávané výdavky (náklady) na reklamu tovarov, služieb a všetkých ostatných výkonov vzťahujúcich sa k reklame. Vo všeobecnosti výdavky na reklamu, resp. prezentáciu ochrannej známky nepredstavujú typ výdavkov, ktorý by bol taxatívne vymedzený ustanovením § 24 ods. 2 písm. u) zákona o daniach z príjmov. Tento typ výdavkov je možné zaradiť v zmysle citovaného ustanovenia zákona medzi výdavky na reklamu formou zverejňovania reklamných nápisov, pričom je nutné posúdiť súvislosť týchto nákladov (výdavkov) s dosahovaním zdaniteľných príjmov spoločnosti v zmysle § 24 ods. 1 zákona o daniach z príjmov. Ak spoločnosť predáva výrobky pod uvedenou ochrannou známkou pri výkone reklamných kampaní, pri ktorých je uvedený konkrétny dodávateľ výrobkov (uvedená spoločnosť), druh výrobkov, značka, možno náklad na reklamu uznať za daňový výdavok, ak je suma výdavkov na reklamu obvyklá, t. j. bežne používaná cena za výkon reklamných služieb, resp. ide o preukázateľný výdavok. Pokiaľ ide o financovanie reklamnej akcie, ktorú spoločnosť pripravuje s niektorými športovými klubmi, je možné tieto prostriedky na zverejňovanie ochrannej známky na dresoch, mantineloch a iných viditeľných miestach športového ihriska považovať za:
* sponzorstvo, ktoré v princípe nie je daňovo uznateľným výdavkom. V zmysle § 20 ods. 7 zákona o daniach z príjmov je možné uvedené prostriedky vykazovať ako sponzorský dar pri splnení podmienok uvedených v tomto ustanovení.
* v prípade, ak zo zmluvy, na základe ktorej je vykonaná reklamná činnosť vyplýva, že ide o objednanie služby, pričom športový klub prijaté prostriedky od spoločnosti považuje rovnako za príjem z výkonu reklamnej činnosti, t. j. zahrnovaný do zdaniteľných príjmov, potom výdavky, ktoré spoločnosť vynaložila na uvedené účely, si bude môcť dať do daňových výdavkov za splnenia podmienky definovanej v § 24 ods. 1 zákona o daniach z príjmov.

Zrušenie spoločnosti a prevzatie jej záväzku
Spoločnosť vykázala daňovú stratu za zdaňovacie obdobie roku 1998 a 1999, ktorú si začala umorovať podľa ustanovení § 34 ods. 2 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v zdaňovacom období roku 2000, kedy vykázala kladný základ dane. V priebehu roka 2001 došlo na základe rozhodnutia valného zhromaždenia k zániku spoločnosti bez likvidácie a podľa ustanovení § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka došlo k rozdeleniu spoločnosti na dve nástupnícke spoločnosti. Ak daňovník zanikne zrušením bez likvidácie (t. j. rozdelením na dve nástupnícke spoločnosti podľa ustanovení § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka), môžu prevziať záväzok preinvestovania sumy pripadajúcej na už odpočítanú (umorenú) stratu jeho právni nástupcovia?
-- Pri odpočte straty od základu dane postupuje daňovník v súlade s ustanovením § 34 ods. 2 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) v nadväznosti na splnenie podmienok uvedených v tomto ustanovení v plnom rozsahu, t. j. možnosť uplatnenia odpočtu straty podľa ustanovení § 34 ods. 2 zákona sa vzťahuje aj na stratu vykazovanú pred 1. 1. 2000, ak bol základ dane vykázaný v tomto období. Pri spoločnosti, ktorá zanikla bez likvidácie a táto si uplatnila odpočet alikvotnej časti úhrnu daňovej straty, nemôžu si právni nástupcovia v zmysle § 34 ods. 5 zákona uplatniť odpočet zvyšnej časti z úhrnu už umorovanej straty zaniknutej spoločnosti. Táto neumorená časť straty už nebude umorovaná právnymi nástupcami v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, t. j. zánikom spoločnosti, ku ktorej sa strata vzťahuje zaniká aj možnosť umorenia jej zvyšnej (zostávajúcej) časti. V súlade s § 34 ods. 2 zákona je možné prevzatie záväzku preinvestovania sumy na už odpočítanú alikvotnú časť úhrnu daňovej straty právnym nástupcom.

20. máj 2022 01:40