Humor a satira bude mať od piatka do nedele centrum v Kremnici. Začína sa tam festival humoru a satiry Kremnické gagy. "Na festival sa ľudia tešia preto, aby sa tu spolu videli, stretávali sa a zabávali,“ hovorí pre HN riaditeľ festivalu Ján Fakla.
Kremnické gagy je festival, ktorý u nás nemá obdobu. Bolo ľahké začať na konzervatívnom Slovensku niečo také nezvyčajné?
Keby na Slovensku... Ale v "zaspatej“ Kremnici! Mali sme len okolo dvadsať rokov, keď sme pokusne urobili Nultý ročník Festivalu humoru a satiry SLOVENSKÉ GAGY. Vtedy sme chodili s naším Kremnickým divadlom v podzemí po festivaloch v celom Československu. Videli sme vynikajúce divadlá, spoznávali mnohé osobnosti. Zatúžili sme ich všetkých pozvať do nášho podzemného klubu Labyrint, ktorý bol našou scénou a kde bola vtedy skvelá partia mladých ľudí. Tým sme zase chceli ukázať, čo sme kde vynikajúce videli, a hosťujúcim umelcom nádherné mesto, jeho kúzelnú atmosféru, genius loci. Kremnicu sme chceli zobudiť, oživiť radosťou a veselosťou. A hneď prvý rok bol o našu akciu veľký záujem. Dnes sa snažíme oživiť oveľa širšie okolie.
Každý rok na festivale ponúkate špičku humoru a satiry. Ako prišlo tento rok k tomu, že návštevníci na festivale uvidia Jiřího Suchého a Milana Sládka?
Je to zhoda okolností i uznanie nášho festivalu. O účasť oboch umelcov sme sa snažili niekoľko rokov. A práve teraz sa to podarilo. Špičkoví umelci si plánujú svoje hosťovania veľmi dlho dopredu a veľmi zvažujú, na akom podujatí vystúpia. Teší nás to o to viac, že Suchého SEMAFOR oslavuje t. r. 50. výročie založenia. A účasť Milana Sládka bola ešte pred niekoľkými rokmi pre náš festival nepredstaviteľná.
Okrem pána Sládka a pána Suchého je festival plný hviezd - vystúpia na ňom najznámejší slovenskí hudobníci, herci, humoristi, spisovatelia. Ako sa vám podarilo všetkých napratať do troch dní?
Už po nultom ročníku sme pochopili, že ak je veľký záujem ľudí, musia programy bežať paralelne. V tom sa odlišujeme od iných festivalov. Aj keď sa mnohí "sťažujú“, že nestihnú všetko uvidieť, je to vec širokej ponuky humoru. V našom "sortimente“ si vyberie každý: deti, mladí, stredná generácia i seniori. Zo všetkých žánrov vyberáme tie najlepšie kúsky a na 10 scénach ich ponúkame na výber. Je to voľná súťaž, kto ľudí viac zaujme, ale je to aj o zblížení ľudí, ktorí majú určitý pohľad na svet. Na Kremnické gagy sa väčšina teší preto, aby sa tam spolu uvideli, stretávali a zabávali. Lebo v Kremnici je všetko veľmi blízko.
Na festivale odovzdávate okrem humoru aj ceny Zlatý gunár. Máte nejaké overené metódy ako sa rozhodujete pre víťaza?
Hodnotenie umeleckej kvality je veľmi subjektívna záležitosť. Preto sme s nebohým Stanom Radičom skonštituovali Akadémiu humoru, ktorá sa postupne stáva medzinárodnou inštitúciou. Naša dramaturgia celý rok vyhľadáva tie najzaujímavejšie a najhodnotnejšie zábavné produkcie a Akadémia humoru z našej ponuky vyberie tie najlepšie a udelí cenu Zlatý gunár - vo viacerých kategóriách. Ak sa teda zhodne 15 ľudí "od fachu“, že je niečo dobré, tak to už asi bude naozaj tak. Ak však aj humoristom nad niečím rozum zastane - udelia tomu skutku anticenu Trafená hus.
Zdá sa, že aj napriek finančnej kríze si stále polepšujete. Čím to je? Platí to, čo sa hovorilo, keď finančná kríza vstupovala na Slovensko - že ľudia sa v kríze chcú smiať a zabávať?
Ľudia sa chcú zabávať možno práve preto, že je menej práce a viac času. Možno si aj chcú trochu oddýchnuť od neustálej honby za "vyššou životnou úrovňou“, dopriať si relax, uvoľnenia zo stresu. Nakoniec, humor a smiech lieči. A nie je súčasťou vyššej životnej úrovne práve kultúra...? Tohtoročné financie pre festival sme zozbierali s veľkou námahou. Napriek tomu, že sme nezískali toľko partnerov ako v minulých rokoch, rozšírili sme zahraničnú účasť a zachovali plné tri dni zábavy aj pre menej solventných (zo 72 produkcií je 30 zadarmo). Pomohlo nám aj zapojenie Európskej komisie - jej zastúpenia na Slovensku do organizácie festivalu, ktorá sa, dúfajme, bude ďalej rozvíjať.
Na festivale sú už klasické "atrakcie" ako napríklad Múzeum gýča. Čo doň tento rok pribudlo?
V našej stálej expozícii pribúdajú exponáty neuveriteľným tempom. Takmer bez nášho snaženia. Ľudia sa tešia, že sa môžu zbaviť niečoho, za čo sa už hanbia. Prinesú nám napr. dary, ktoré dostali k sviatkom od rodiny, či suveníry z dovolenky, ktorým podľahli v eufórii. V múzeu tiež pribudlo "sprievodné slovo“ zo zvukového záznamu, ktoré upozorňuje na výnimočné exempláre. Pre mňa je "vzácny“ každý nový exemplár, ktorý rozšíri zbierku i ústa našich návštevníkov.
S humorom a vtipmi sa stretávate každý deň. Viete si spomenúť na vtip, na ktorom ste sa mimoriadne dobre zabavili? Čo je podstatou dobrého vtipu, resp. čo by mal mať vtip, aby bol dobrý?
Budete sa možno čudovať, ale ja tie bežné vtipy veľmi nemám rád. Nečítam ich ani ich rád nepočúvam. Možno aj preto, že ich je všade veľa - zovšedneli mi. Oveľa radšej mám humorné situácie, ktoré vzniknú cielene či náhodou. Ešte radšej mám glosovanie týchto situácií, kde sa rozvíja fantázia, predstavy, ako by to ešte mohlo byť ďalej. Ja si vtip ani neviem zapamätať a neviem vtipy ani rozprávať. Aby bol vtip zaujímavý a dobrý, musí byť aktuálny a prekvapivý najmä v tom, ako zistíme, že sme sa takým uhlom pohľadu na danú situáciu nepozreli. Práve z tejto absurdity vzniká prirodzený smiech. Smiech, ktorý lieči dušu a čistí telo.