StoryEditor

Mečiar a Gašparovič: Boj o prezidentský palác: Veľké finále sa blíži

Kedysi spolu začínali a dlhé roky pôsobili v jednom politickom subjekte. Vladimír Mečiar bol od roku 1992 (s niekoľkomesačnou prestávkou v roku 1994) až do volieb v roku 1998 premiérom SR, Ivan Gašparovič bol celé toto obdobie predsedom parlamentu.

Spolu potom pôsobili ako poslanci NR SR. Rozišli sa až krátko pred parlamentnými voľbami v roku 1998, kedy Gašparovič založil vlastnú politickú stranu - Hnutie za demokraciu (HZD). Mečiarova ĽS-HZDS je stále silnou parlamentnou stranou, HZD pôsobí ako mimoparlamentný subjekt. Opäť sa stretli v prezidentských voľbách a postúpili do druhého kola. Obidvom sme položili rovnaké otázky:

V druhom kole sa ocitáte s partnerom, ktorého ste pravdepodobne vôbec nečakali možno nečakali. Čo sa tým mení?
Ivan Gašparovič:
Na základe analýz, ktoré som si urobil spolu s mojím tímom, som za najmenej pravdepodobného partnera považoval Rudolfa Schustera. A hneď v prvej televíznej diskusii po ohlásení výsledkov prvého kola Vladimír Mečiar priznal, že v druhom kole čakal pána Kukana, takže pre mňa tento výsledok nebol veľkým prekvapením. Možno sa pamätáte na moju odpoveď novinárom, keď sa ma pýtali na môj komentár po oficiálnom ohlásení prezidentskej kandidatúry Mečiarom, odpovedal som, že moje šance na zvolenie sa jeho vstupom do prezidentskej kampane zvýšili. A na tomto vyhlásení trvám. Výsledok prvého kola je vyjadrením vôle občanov. Vnímam ho s pokorou a úctou, lebo si vážim samotný inštitút priamej voľby ako aj názor voličov v ňom vyjadrený. Zároveň je to pre mňa aj veľká výzva na tvrdú prácu pred druhým kolom, lebo ešte zďaleka nie je rozhodnuté. A mojím cieľom je byť úspešný aj v druhom kole.
Vladimír Mečiar: Verejnosť vníma to časové obdobie, kedy sme boli v jednej strane a pôsobili sme v ústavných funkciách. V tom období nás aj vnímala rozdielne. Tým, že som bol predseda strany aj vlády do konfliktov som musel. Gašparovič nemusel. Pokiaľ ide o nie jasné dôvody odchodu v roku 2002, neboli podmienené vnútornými spormi o demokraciu, o osobný status, o vývoj po roku 2002 a takisto rozdielnosť. Naša ľudová strana je vybudovaná, programovo definovaná s istým voličským zázemím. Na druhej strane tak nie je. Snaha Gašparoviča dosiahnuť podporu pre voľby ho viedla k tomu, že sa opieral a opiera aj o radikálne skupiny, ktoré nemajú čo byť v politickom centre. Sú kdesi vždy na okraji. Čiže nielen jeho tvár a takéto skupiny prichádzajú s ním. Nie je jasné ekonomické pozadie jeho strany a nie sú jasné ani väzby pre budúcnosť. Spojenie s Ficom mu prináša síce hlasy, ale aj obavy, aký bude nezávislý spôsob výkonu funkcie tým viac, keď Ivan Gašparovič nie je vnútorne budovaný tak, aby vedel veľa vzdorovať.

Kedysi ste pôsobili v jednom politickom subjekte, rozišli ste sa pomerne nedávno. Politické subjekty, ktoré vás v súčasnosti podporujú, sa príliš programovo nelíšia. Čím odlišným chcete osloviť potenciálnych voličov?
I. Gašparovič:
Dovoľte, aby som nesúhlasil s vaším hodnotením programovej zhody subjektov, ktoré nás podporujú. HZD je programovo stredo-ľavicová, podobne sa definuje aj strana Smer a čiastočne aj Ľudová únia, Konfederácia národných síl reprezentuje snahu o sformovanie silne národno orientovanej politickej strany založenej na európskych hodnotách, ekumenické združenie Východ reprezentuje kresťanský rozmer. A to sú základné piliere môjho programu a svetonázoru. Takto som vystupoval vždy a možno aj preto ma komentátori a politológovia označovali za umiernené krídlo v HZDS. Takže programová odlišnosť je tu jasná, čo voliči, myslím, vnímajú veľmi presne. Rád by som tiež zdôraznil, že na rozdiel od Mečiara ako prípadný prezident nebudem členom, funkcionárom ani predsedom politickej strany.
V. Mečiar: Pre voľby prezidenta som pripravil program, ktorého časť bola zverejnená v Poprade. Program iných kandidátov som nevidel. Pokiaľ ide o menovanie problémov, zhruba v polovici je totožné. Pokiaľ ide ale o východiská týchto problémov, tam sú zásadné rozdiely, že tie moje vyplývajú zo skúsenosti a množstva a analýz, a sú reálne. K tým, ktoré sú buď populárne alebo tak všeobecné, že ich možno formulovať pri každej príležitosti. Z hľadiska oddelenia I.Gašparoviča od HZDS na sneme v Nitre tento proces vyvrcholil. Večer definoval, že nikdy z HZDS neodíde a na druhý deň bol v inej strane. A to, že sme mohli byť spolu v politike, bolo len vďaka postoju mnoho tisíc ľudí, ktorí nám to umožnili a ktorí za nás veľa pracovali. Toto nečakali a nezaslúžili si. Tým viac, keď I.Gašparovič mal množstvo ponúk na umiestnenie v iných ústavných funkciách.

Funkcia prezidenta má v SR skôr reprezentatívnu úlohu, napriek tomu má niektoré významné právomoci. Medzi ne patrí, napríklad, vracanie zákonov do parlamentu, čo bola príčina napätia medzi súčasným prezidentom a kabinetom. Ako chcete toto právo využívať a kedy?
I. Gašparovič:
Podľa môjho názoru príčinou napätia medzi súčasným prezidentom a kabinetom bola nezvládnutá vzájomná komunikácia. To je jedna z kľúčových úloh výkonu funkcie prezidenta - komunikácia medzi prezidentom, parlamentom a vládou. A to nemyslím výmenu zdvorilostných viet, ale efektívnu komunikáciu o problémových oblastiach politického a národno-štátneho významu. K otázke vracania zákonov do parlamentu prezidentom republiky: Je to ústavné právo prezidenta a preto tento inštitút budem využívať, ale nie zneužívať. Prezident v tejto oblasti supluje neexistujúcu druhú komoru parlamentu, čo je veľmi významná a zodpovedná právomoc. Moja stratégia v oblasti legislatívneho procesu je tiež založená na komunikácii. Návrhy zákonov predsa nevznikajú zo dňa na deň. Je to pomerne dlhý proces, ktorý trvá v niektorých prípadoch aj šesť - sedem mesiacov. Chcel by som vstúpiť do procesu tvorby zákonov už v štádiu ich vzniku. Tu je priestor na diskusiu a hľadanie argumentov pre a proti. Viesť takúto diskusiu v čase, keď je zákon už takmer schválený a cez médiá považujem za nešťastné. Vzhľadom na moju skúsenosť a vzdelanie v oblasti práva, z výkonu funkcie generálneho prokurátora, predsedu parlamentu a s využitím kvalít legislatívneho odboru prezidentskej kancelárie, som presvedčený, že otázka vracania zákonov už nebude traumatizovať slovenskú spoločnosť.
V. Mečiar: Prezident je súčasť legislatívneho systému. A na Slovensku sa veci vyvinuli tak nepodarene, že prezident na vrátenie zákona má dva týždne, parlament zhruba každý zákon schváli 5 týždňov, ale štátna administratíva t.j. štátna byrokracia, na prípravu zákona zhruba jednoročne prípravnej lehoty si vyberá zhruba 49 týždňov. A v tejto administratíve dochádza k meškaniu, pokúša sa politickým nátlakom donútiť parlament, aby v skrátenom konaní rokoval, a aby prezident sa nevyjadroval vôbec, čiže vlastne to nechápem ako politický konflikt prezidenta a parlamentu, ale ako nátlak štátnej byrokracie na parlament a prezidenta a vyvolávanie časového stresu. Keď sa zákon prijíma, musí sa počítať s tým, že prezident môže použiť svoje ústavné právo, je súčasť systému, nie je to mimo systému. Ďalej pokiaľ ide o podmienky vracania zákonov sú pre predpokladaný rozpor s Ústavou SR, je to proste režim, ktorý predpokladá opravu chyby, je to konštruktívne veto, ďalej je to pre rozpor zákona so zákonom, je to na žiadosť niekedy poslancov parlamentu a niekedy vlády, ale aj pre odlišný názor prezidenta na danú úpravu spoločenského vzťahu. Treba to brať ako súčasť demokratického systému, kde parlament s opätovným prerokovaním získava možnosť zákon opraviť, alebo rozhodnutie potvrdiť. Čiže preto by sa tieto veci viacej do budúcnosti už ako rozpor nemali vytvárať.
Politická scéna je rozdrobená a zdá sa, že má skôr tendenciu sa ďalej drobiť. Vedeli by ste prispieť k zastaveniu tohto procesu?
I. Gašparovič:
Podľa môjho presvedčenia by prezident nemal zasahovať do vnútorných záležitostí a života politických strán. Prezident nesmie byť subjektom, ktorý vstupuje do politického života. Stal by sa "de facto" ďalšou politickou stranou a to by bola tragédia pre občanov. Prezident stojí mimo politických strán, musí s nimi komunikovať, musí politický vývoj pozorne sledovať, analyzovať, ale nesmie byť jeho priamym aktérom. Mandát prezidenta pochádza od občana a ústava presne vymedzuje jeho úlohu a postavenie. Podľa môjho názoru zastavenie procesu delenia politických strán je mimo prezidenta. Vzhľadom na pomerne krátku tradíciu pluralitného systému u nás je tento vývoj svojím spôsobom prirodzený. Prezident môže a musí prispievať k stabilite nášho demokratického systému, ktorý môže nepriamo ovplyvniť aj stabilitu politických strán. Ale hovoríme tu o dynamickom procese, ktorý sa nikdy nezastaví. Myslím si, že ak by sa politická scéna nevyvíjala, nekryštalizovala, mali by sme skutočný problém.
V. Mečiar:Také rýchle kroky možno urobiť v komunikácii a to v tom, že sa bude menej arogantne rozprávať s ľuďmi, že sa bude nielen ľuďom hovoriť, ale aj ľudí počúvať, prihliadať ich potrebám, že v postupoch aj v dobre mienených cieľoch sa nebudú voliť zlé postupy a zlé kroky, čo nebude vyžadovať investície t.j. spôsob tvorby politiky, a že do tejto politiky sa umožní vstup aj iným skupinám ľudí, že bude pokračovať najprv dialóg o norme a reforme, potom reforma, nie najprv kroky k reforme a potom dialóg a potom oprava. Viacej času príprave, Suvorovskij "viacej času na cvičišti, menej strát na bojišti". Pokiaľ ide o spôsob stabilizácie slovenskej politickej scény je nad sily prezidenta. Bude vyžadovať prijatie zákona o politických stranách, bude vyžadovať zmenu volebného systému, pretože na Slovensku sú všetky volebné systémy, bude treba ich modifikovať a bude vyžadovať aj prijatie zákona o financovaní politických strán. Ďalej bude treba niektoré veci prekonať. Vývojom v politickej kultúre. Dnes je Slovensko tak rozdrobené, že jednotlivým zoskupeniam vlastne nevyhovuje nikto. A pre stranícky egoizmus nevidia spoločnosť ako celok. Čiže cieľom prezidenta bude integrovať túto spoločnosť, vťahovať do procesu integrácie všetkých, pričom nie každý môže byť uzrozumený s týmto vzťahom.

Ohlasy zo zahraničia na výsledok prvého kola prezidentských volieb boli dosť rozpačité, vás aj vášho protikandidáta vnímajú v EÚ dosť negatívne. Čo chcete urobiť na zlepšenie svojej pozície v očiach zahraničných predstaviteľov?
I. Gašparovič:
Ja som zahraničné komentáre vnímal ako triezve a vyvážené. Samozrejme, že v nich dominovalo prekvapenie z neúspechu Kukana, nakoľko bol dlhodobo prezentovaný ako istý víťaz prvého kola. A v tom sa nelíšia domáce reakcie a komentáre od zahraničných. Ďalšie komentáre skôr komentovali situáciu vo vládnej koalícii, takže ja osobne komentáre zo zahraničia nepovažujem za rozpačité. Čo sa týka ďalšej časti vašej otázky, prosím, nedávajte ma na rovnakú úroveň s Mečiarom. Zahraničné médiá, komentátori, ale hlavne politici vidia jasné rozdiely medzi nami dvoma. Ja som so zahraničnými partnermi neprestal komunikovať, ani oni neprestali komunikovať so mnou. Je samozrejmé, že po zverejnení výsledkov prvého kola sa naše kontakty zintenzívnili. A čo sa týka osobnej pozície, tá je pre mňa druhoradá, prvoradá je pre mňa pozícia Slovenska v očiach EÚ. A ja budem vždy pôsobiť v prospech záujmov Slovenska bez ohľadu na pozíciu a funkciu, ktorú budem zastávať.
V. Mečiar: Samozrejme, že veľmi pozorne som sledoval všetko, čo písala zahraničná tlač. Ja by som rád v tejto súvislosti vyslovil názor, že skončíme už so zahraničným ako nejakým neidentifikovateľným a neriešiteľným problémom Slovenska. Anonymné zahraničie. Zahraničie je všetko, čo je za hranicami Slovenska. A neexistuje v celom svete žiadna celosvetová snaha proti Slovensku. Ani nejaké žiadne sily, ktoré chcú usmerňovať vývoj na Slovensku bez jeho ľudí. Naopak vnútorná politika si takouto dezinformáciou pomáha. Ak zahraničné médiá reagovali na vývoj na Slovensku, tak nie na Mečiara a Gašparoviča, ale na to, že niet Kukana, ktorý bol vopred favoritom. Niet nikoho z vlády. K voľbám sa obrátilo chrbtom viac ako 50% ľudí. Súčasne s voľbami prebiehalo referendum, ktoré nie je v týchto krajinách obvyklé. A to boli nie len ľudia, ktorí sa referenda zúčastnili a tí, čo sa nezúčastnili. Ale aj tí, čo ho organizovali, urobili obrovské množstvo chýb. Čiže prvý krát sa zahraničie zahľadelo viacej na Slovensko po dlhom čase. Pokiaľ ide o EÚ, jej stanovisko je jasné. Budú rešpektovať ten výber, ktorí občania urobia. Každý z kandidujúcich mal svoje prednosti i negatíva. Každý dostane šancu a predpokladám jednoročnú monitorovaciu lehotu, nepísanú, nepovedanú, ale podľa zvyklostí taká bude.

24. máj 2022 20:46