Je to paradoxné, ale ovládanie jazyka môže na niektorých miestach spôsobovať aj problémy. Je známe, že štátnym jazykom v Rakúsku i Nemecku je jeden jazyk, teda nemčina. A to spôsobuje trochu problém, pretože pravidlá Európskej únie hovoria o slobode pohybu obyvateľov členských krajín. To prinieslo realitu, že na niektoré rakúske univerzity a vysoké školy začal nápor nemeckých študentov a domáci Rakúšania majú sťažený prístup k vzdelaniu. Nedávne informácie hovorili o tom, že napríklad na univerzitu v Innsbrucku je prihlásených 57 percent študentov z Nemecka a len 40 percent Rakúšanov.
Veľký záujem o rakúske školy majú nemeckí študenti najmä pokiaľ ide o medicínu, biológiu, veterinárne lekárstvo. Dôvodov, prečo je to tak, je viacero. Od otvoreného rakúskeho školského systému, cez jeho kvalitu až po formu prijímania na štúdium. Na niektoré odbory sa nemecký maturant dostane v Rakúsku oveľa ľahšie ako doma, pričom jazyková bariéra odpadá.
Podobný problém zažívajú aj niektoré vysoké školy a univerzity vo frankofónnej časti Belgicka, kde sa hlási najmä na veterinárne vedy veľa francúzskych študentov, čo spôsobuje problémy s prijatím belgickým absolventom stredných škôl a následne predpokladaný nedostatok veterinárnych lekárov v Belgicku.
Obdobný problém zažívajú v istej miere aj napríklad české vysoké školy zo strany slovenských študentov. Ich záujem je rozložený v podstate na všetky české regióny, i keď hlavnými baštami slovenských študentov v Česku sú Brno a Praha. Aj v Česku boli obdobia, keď bol tento stav považovaný za nevýhodný pre domácich. Na druhej strane môže byť pre prijímajúcu krajinu výhodou, ak na jej vysokých školách študujú zahraniční študenti, pretože je predpoklad, že tí najlepší zostanú v krajine aj pracovať a budú znamenať odborný prínos pre štát. Najmä v odboroch, kde je nedostatok domácich absolventov, je toto veľmi dobrá cesta na pokrytie potrieb ekonomiky a fungovanie systému. Pre Slovensko to však znamená stratu časti novej vedeckej a odbornej elity.
Niektoré krajiny, kde je prílev zahraničných študentov problémom, hľadajú mechanizmy na udržanie primeraného počtu domácich študentov na štúdium zavedením kvót počtov zahraničných študentov a podobne. Európska komisia však vytvára tlak na to, aby bol dodržaný jeden zo základných princípov fungovania EÚ, teda voľný pohyb osôb za prácou, ale aj štúdiom. Tento stav by mohol byť výzvou pre slovenské vysoké školy k rastu kvality a snahe posunúť sa k svetovej či aspoň k európskej špičke.
Americký školský systém je zasa nastavený tak, že najmä cez štipendijné programy sú študenti, najmä výborní študenti z celého sveta, na univerzitách vítanou klientelou. Je totiž známe, že značná časť školských systémov vo svete preferuje angličtinu ako kľúčový jazyk, a tak sa otvárajú študentom, ktorí ho ovládajú, nové študijné horizonty. Analýzy hovoria o tom, že značná časť z nich zostáva pracovať najmä na amerických vedeckovýskumných pracoviskách. Tento odlev študentov z Európy do Ameriky znamená, že Európa začína mať v niektorých profesiách problémy s dostatkom odborníkov. Aj preto EÚ vyhlásila program otvorenia vysokých škôl pre krajiny z "tretieho sveta". Na druhej strane chudobné krajiny prichádzajú o kvalitný odborný potenciál, ktorý by im mohol pomôcť k rýchlejšiemu ekonomickému i kultúrnemu rastu.