Keď mal osem rokov, dostal na Vianoce knihu Svetové dejiny pre deti. Jeden z jej obrázkov, Horiaca Trója, zapálil v jeho srdci túžbu nájsť miesto, kde sa táto udalosť odohrala. Nikto nepredpokladal, že tento chudorľavý kupecký učeň svoj sen raz uskutoční.
Aby zlepšil svoju zlú ekonomickú situáciu, dal sa najať ako plavčík na loď do Venezuely. Loď sa potopila, ale mladík sa zachránil a následne sa dostal do Amsterdamu, kde dostal zle platené zamestnanie sluhu. Heinrich Schliemann, lebo tak sa volal tento mladík, sa však zaťal. V každú voľnú chvíľu usilovne študoval a učil sa najmä jazyky. Za jeden a pol roka sa naučil obstojne po anglicky, francúzsky, holandsky, španielsky, taliansky a portugalsky. S týmito nevšednými vedomosťami sa stal z poslíčka korešpondent a vedúci knihárstva. Keď sa ešte naučil ruštinu, poslala ho v roku 1846 jeho firma ako svojho zástupcu do Petrohradu. Jeho kariéra závratne stúpala. Zanedlho si otvoril vlastný obchod s indigom a počas krymskej vojny zarábal veľké peniaze.
To mu umožnilo, aby sa začal venovať plneniu svojho sna. Vzdal sa obchodovania a začal sa venovať štúdiu gréčtiny, gréckej literatúre, archeológii a cestovaniu. Neúnavným štúdiom dospel k definovaniu miesta, kde mala staroveká Trója stáť. V roku 1870 tam na vlastné náklady začal kopať. Veľmi rýchlo narazil na stopy po veľkom požiari, na množstvo zlatých predmetov a stopy budov, ktoré tvorili komplex Priamovho paláca. S úspechom potom kopal v Mykénach, Orchonene, Maratóne a Tirente. Schliemann sa stal objaviteľom mykénskej kultúry a nezmazateľne sa zapísal do dejín svetovej vedy a výskumu.
Schliemann dokázal, že nejestvujú nesplniteľné ciele. Vďaka svojej pevnej vôli, vytrvalosti, trpezlivosti a usilovnému štúdiu jazykov sa stal nezávislým a majetok, ktorý získal, použil na kultúrne pozdvihnutie ľudstva. (lup)