Mrazivé ticho nastalo na Slovensku už v pondelok ráno. V piatok večer zas hrialo námestia teplo odhodlania bojovať za slobodu. Desiatky tisíc ľudí vyjadrili jasný odkaz - tento štát nepatrí organizovanému zločinu. Mne celú noc vírili v hlave najmä tieto tri (ne)vypovedané posolstvá.
1. Chýbajúce ďakujem
Najkrajšie by bolo, ak by sa tragédii dalo zabrániť. No akokoľvek by sme chceli, takáto dohoda s časom možná nie je. A možné tiež nie je, aby si aspoň Ján Kuciak a Martina Kušnírová mohli vypočuť: Ďakujeme za to, čo ste urobili pre túto krajinu!
2. Hymna patrí všetkým
Prakticky od vzniku Slovenska si hymnu nárokovali najmä tí, ktorí o národe iba hovoria, no ich cieľom je osobný prospech. Včera sa však Nad Tatrou blýskalo aj na Námestí slobody i ďalších miestach – spontánne a úprimne. Hymna a jej posolstvo opäť patria slušným ľuďom.
3. Vieme, že ste s nami
Mafiánska poprava môže byť výstrahou nie len pre novinárov, ale ja pre policajtov, ktorí majú odvahu a odhodlanie bojovať proti mafii a jej metastázam v štáte. Práve preto, napriek nedôvere k justičným špičkám, by malo smerom k ľuďom v uniformách zaznieť jasné a zreteľné: Je to spoločný boj. Vieme, že ste s nami!