Nechcela by som byť v koži lekára. Je to krásne povolanie, ale rozhodovanie o zdraví, prípadne až o živote druhých nie je nič pre mňa.
Napriek tomu, že od mojich pracovných rozhodnutí priamo nezávisí žiaden ľudský život, tiež ich musím robiť veľmi zodpovedne.Kým tak urobím, zvážim mnoho faktorov.
Nie je to len teória manažmentu, ale praxou overený fakt, že správne rozhodnutia je možné robiť len pod podmienkou, že má človek k dispozícii dostatok relevantných informácií, z ktorých môže vychádzať.
A ak sa vie ešte aj porovnať s druhými, ako oni riešili identický problém, je to bonus navyše. Buď sa po zvážení všetkých okolností nechá príkladom inšpirovať, alebo, naopak, uľahčí mu to rozhodnutie vydať sa inou cestou.
Navyše aj analýza trhov s asymetriou informácií, za ktorú dostali v roku 2001 George Akerlof, Michael Spence a Joseph Stiglitz Nobelovu cenu za ekonómiu, potvrdzuje, že trh, kde má jedna strana oveľa menej informácií ako druhá, je pokrivený, vedie k nesprávnym rozhodnutiam.
Takáto asymetria informácií je typická pre slovenské zdravotníctvo. A nie je to dobré. Zdravotná poisťovňa, ktorá s dátami pracuje dlhodobo a systematicky, má oveľa viac informácií ako lekári, v silách ktorých reálne nie je sledovať štatistiky, všetky nové trendy v medicíne a množstvo údajov o pacientoch stratených v ich papierových zdravotných kartách.
Aby sme túto asymetriu odstránili a dali lekárom šancu vylepšiť ich rozhodovanie pri liečbe, skúsili sme posunúť komunikáciu s nimi o úroveň vyššie. V apríli sme oslovili v rámci pilotného projektu vybraných lekárov internistov a poslali sme im podrobné dáta o tom, ako liečia, koľko liekov predpisujú, koľkí ich pacienti užívajú povážlivo veľa liekov a podobne. Ich spätnou väzbou sme boli veľmi príjemne prekvapení.
Nielenže lekári za tieto dáta poďakovali, ale označili ich za užitočné a požiadali nás, aby sme im ich posielali pravidelne.
Treba ísť aj ďalej. Pokračujeme s ďalšími dvoma tisíckami špecialistov – neurológmi, gynekológmi, onkológmi a inými lekárskymi odbornosťami. Čím viac relevantných informácií o svojej liečbe budú mať a ak sa budú môcť porovnať so svojimi kolegami, ako oni postupujú pri pacientoch s rovnakou diagnózou, tým lepšie budú ich rozhodnutia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
A toto je úloha modernej zdravotnej poisťovne, ktorú má regulátor podporovať. Aj skúsenosti zo zahraničia potvrdzujú, že v konečnom dôsledku má z odstránenia informačnej asymetrie v systéme úžitok pacient. Presne o to v prvom rade ide.
Lucia Hlinková, členka predstavenstva zdravotnej poisťovne Dôvera