Peter Weiss vo svojom článku Prezidentove limity (HN, 23. januára 2009) k vyjadreniu o výzvach nastavajúcej éry prezidenta Obamu volá po potrebe "materiálnej zmeny súčasnej architektúry medzinárodných vzťahov", čím poukazuje najmä na potrebu reformy Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu a Svetovej obchodnej organizácie. Dá sa s týmto názorom polemizovať, pretože nielen v čase krízy polemika o fungovaní týchto, ale aj iných medzinárodných organizácií ako je systém špecializovaných agentúr OSN, OECD a pod., prakticky nikdy neutícha. Ich odpoveďou je permanentná interná debata o ich relevancii, zameraní a cieľoch, efektivite a efektívnosti ich aktivít smerom k požiadavkám klientov, t. j. vládam jednotlivých členských krajín. V konečnom dôsledku, sú to vlády jednotlivých krajín, ktoré sú zastúpené v politických orgánoch týchto inštitúcií, vyjadrujú sa a dávajú súhlas k ich smerovaniu a fungovaniu, a vytvárajú tlak na opodstatnenosť ich existencie (a prípadne zmrazujú svoje nemalé finančné príspevky a obmedzujú rozpočet inštitúcie). V tejto miere sa dá súhlasiť s tým, že aj nové americké vedenie sa bude musieť k potrebným zmenám vyjadrovať.
Súčasná hospodárska kríza je svetová a vyvoláva potrebu reagovať na medzinárodnej aj národnej úrovni. Medzinárodné inštitúcie nesú nemalú mieru zodpovednosti na jej riešení, ale nemôže byť preceňovaná. Ich príspevok vidím v ich intelektuálnom potenciáli ponúknuť návrhy opatrení na riešenie krízy, politickú zodpovednosť za jej (vy)riešenie nesú vlády jednotlivých krajín. Medzinárodné inštitúcie by mali byť preto vnímané primárne ako intelektuálny zdroj i nástroj, platforma všetkých aktérov na diskusiu o poznatkoch a návrhoch riešení.
Súčasná hospodárska kríza je dôvodom na intenzívnejšiu ekonomickú diplomaciu. Slovenská republika, ako malá krajina, môže v plnej miere využiť komparatívne výhody svojho členstva v EÚ, OECD, Svetovej banke, Svetovej obchodnej organizácii ai., v podstate kľúčových medzinárodných inštitúciách formujúcich medzinárodné ekonomické prostredie. Svojou angažovanosťou sa môže podieľať na diskusiách o príčinách krízy a čerpať inšpiráciu na vhodné nastavenie jednotlivých odvetvových národných politík potrebných na udržanie zdravého hospodárskeho rastu. Pri tejto pre všetkých prekvapujúcej kríze je potrebná platforma na diskusiu, schopnosť poučiť sa z chýb iných a dospieť k medzinárodnému i národnému konsenzu. Všetko toto prostredie medzinárodných organizácií poskytuje a mali by sme to využiť.
Ingrid Brocková, bývalá riaditeľka Svetovej banky pre SR