Štát by chcel znovu vlastniť akcie energetických podnikov. Buď ich chce vyvlastniť, alebo ich kúpiť späť za tú istú cenu. Z politického hľadiska sa môže tento krok vnímať akokoľvek. Čo politický prúd, to iný názor na úlohu štátu v ekonomike. Ak by vláda chcela urobiť jeden či druhý krok, musela by zaplatiť. Vyvlastnenie sa robí za primeranú trhovú náhradu. Jeden z koaličných politikov vyhlásil, že podnik Slovenské elektrárne má trhovú hodnotu 200 miliárd korún.
Ak by sa niekomu táto suma zdala privysoká, tak musí pri ocenení prinajmenej zohľadniť niekoľko faktov. Za roky prítomnosti zahraničného investora v podniku Slovenské elektrárne sa znížila zadlženosť podniku. Okrem toho podnik nenakupuje nepotrebné služby, ktoré v minulosti zvyšovali jeho náklady. Nie je ťažké si domyslieť, čo sa skrýva za formuláciou v predošlej vete. Keď sa predávali SE, Enel zaplatil 37 miliárd Sk, zadlženosť podniku bola 43 miliárd. Sk. Dnes je len 7 miliárd. Sk. Znamená to, že podnik stojí najmenej 37 plus 36 miliárd Sk, teda 73 miliárd Sk. K tejto sume treba pripočítať hodnotu investícií. Predchádzajúci pohľad je len veľmi zjednodušeným a hrubým pohľadom. Dá sa však hovoriť, že napriek poklesu tržieb sa zvýšila miera ziskovosti podniku.
To isté sa týka aj podniku Slovenský plynárenský priemysel. Aká je trhová hodnota Slovenského plynárenského podniku? Na túto otázku nie je ľahké vysloviť jednoduchú odpoveď. Pre oba podniky však platí, že pri trhovom ocenení sa berie do úvahy budúca hodnota finančných tokov. Existujú na to presné vzorce.
Ak by sa štát predsa len rozhodol, že za akcie zaplatí trhovú hodnotu, tak by musel vydať dlhopisy. Tým by sa však rapídne zvýšila zadlženosť štátu nad úroveň, ktorú povoľuje Maastricht. Tieto kritériá sa musia dodržiavať nielen pred prijatím spoločnej meny, ale najmä po jej zavedení. Za porušenie kritérií sa platia pokuty. K dlhopisom vydaným na kúpu akcií energetických podnikov by sme si museli pripočítať pokutu. Stručne povedané, Slovenská republika na tento zámer nemá peniaze. Ak by ich chcela vynaložiť, musela by znížiť výdavky v štátnom rozpočte. Vlastníctvo akcií v podniku však ešte nikdy neovplyvňovalo konečnú cenu produktu. Okrem ponuky a dopytu ju ovplyvňujú ju len náklady konkrétneho podniku.
Vladimír Bačišin, ekonomický analytik