Minulý týždeň sme si pripomenuli 90. výročie vzniku Československej republiky. Jej vznik bol zásadným prelomom v našich dejinách. Keď po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v r. 1867 si Uhorsko privlastnili Maďari, nebolo pre nás v Uhorsku naďalej miesto. Spojili sme sa s českým národom a vytvorili sme Československú republiku. K usporiadaniu republiky mali Slováci mnoho výhrad, a to nie iba ľudáci, ale Československo umožnilo ďalší kultúrny, ekonomický aj politický vývoj slovenského národa. Bez pátosu sa dá povedať, že bez Československej republiky by nebolo ani dnešnej Slovenskej republiky. V súvislosti so vznikom Československa sme príliš zahľadení iba do našich udalostí, hovoríme o Pittsburskej dohode, Martinskej deklarácii, československých légiách. Nezabúdajme však, že toto všetko bolo možné iba vďaka tomu, že iné národy priniesli podstatný vklad do porážky Nemecka a Rakúsko-Uhorska v 1. svetovej vojne. Srbi stratili vo vojne 16 percent obyvateľstva. Rusko malo obrovské straty, ktoré rozvrátili celú dovtedajšiu ruskú ríšu. Na západe Francúzi a Angličania bojovali, aj keď už Rusko vypadlo z vojny pre rozvrat ríše a revolúciu. Spojené štáty vstúpili v r. 1918 do vojny v Európe a svojou ľudskou a technologickou váhou prinútili Nemecko a Rakúsko-Uhorsko kapitulovať. Nebyť tohto rozhodujúceho vkladu, nebolo by Pittsburskej dohody ani martinskej deklarácie, ani vyhlásenia republiky. V r. 1918 bolo výhodné, ak československá delegácia na mierových rokovaniach vystupovala ako zástupkyňa jednotného československého národa. Vtedy ani slovenská reprezentácia nebola zásadne proti. Aj v martinskej deklarácii sa vyskytuje pojem československý národ. Neskorší historický vývoj umožnil, aby oba národy vystupovali samostatne.
Vystupujeme samostatne a zatiaľ úspešne. Úspešne aj preto, že sme zostali priateľmi, strategickými spojencami a členmi tých istých medzinárodných zoskupení. Minulé medzinárodné krízy vždy vyniesli na povrch slovensko-české rozpory. Bolo by dobré, keby budúca medzinárodná kríza vyniesla na povrch práve slovensko-české zomknutie.
Ján Čarnogurský, bývalý predseda vlády