V rôznych zákonoch verejného práva sa s ľahkosťou píše, že úrad / ministerstvo na internete zverejní napr. podmienky pre posúdenie investície, rôzne hodnotiace správy... Avšak nikde v našom právnom poriadku nie je definované, čo to internet je a kto zodpovedá za jeho fungovanie. Čaro internetu na rozdiel od tlačových médií je v tom, že jeho obsah možno cez noc zmeniť a nikto sa to nedozvie. Ak by predsa vznikli pochybnosti, nedá sa to preukázať.
Niektorým slovenským úradom internet netreba. Súťaže zverejňujú tak, akoby iné komunikačné prostriedky ani neexistovali. Podmienku, že zverejňovanie výzvy na určité súťaže možno "uverejniť verejne prístupným spôsobom", aplikujú tak, že výzvu vyvesia na úradnej tabuli ministerstva, ktorá fakticky nie je verejne prístupná. To by si nedovolil ani starosta v Dolnej Hornej.
Ministerstvo spravodlivosti obnovilo okresné súdy v tzv. malých okresoch, aby boli bližšie k občanom. Ak by sme aplikovali takúto ústretovosť pre podnikateľov, mal by im štát uľahčiť turistiku za úradnými tabuľami. Fungovalo by to tak, že železnice by dostali peniaze na vlak, ktorý by dvakrát do týždňa (Janušekov tender bol na tabuli iba šesť dní) jazdil po mestách, kde sa nachádzajú štátne úrady. Pred úradmi by ich čakali poverení úradníci, tí by ich zapísali na vrátnici a doviedli k úradnej tabuli.
Zverejňovanie je súčasť vyspelých právnych systémov. U nás sú podmienky na zverejňovanie rozptýlené v mnohých zákonoch. Niekde prax predbieha písané právo, takže Obchodný register na internete funguje napriek tomu, že nemá v zákone oporu.
Môžeme od tejto politickej garnitúry alebo aj nejakej budúcej očakávať, že pripraví a presadí do zákona zásady zverejňovania v úradnom styku? Veď od vzniku tohto štátu sa nenašla vládna zostava, ktorá by dostala do parlamentu nový Občiansky zákonník, práve v ňom by zásady zverejňovania mali byť dané.
Juraj Strážnický, ekonóm