Vládna garnitúra podnikateľov nedávno nepríjemne prekvapila. Jej poslanci prijali dve úpravy zákonov, ktoré pre nich znamenajú nemalé náklady, o ktorých si mysleli, že sú zažehnané. Ide o zákon o vodách, ktorý preniesol staré environmentálne záťaže na podnikateľov. Tiež zákon, ktorý zaviaže finančne zaťažiť predaj elektrotechnického tovaru podľa podielu nerecyklovaných výrobkov. Podnikateľov prekvapila aj forma, akou sa tieto zmeny v parlamente presadili -- poslaneckým pozmeňovacím návrhom. Proti forme aj obsahu sa ohradili, lebo pred časom sa dohodli na niečom inom s vládou. Predseda vlády im ústami hovorcu odkázal, že "úpravy zákonov, ktoré sú predmetom kritiky zo strany niektorých podnikateľov, nie sú výsledkom návrhov vlády". Takže na vine je poslanecká väčšina. Mandát žiadneho poslanca nie je viazaný na politickú stranu. Vyplýva to z Ústavy SR.
Vláda podnikateľom združeným v niektorých asociáciách či úniách na rokovaní tripartity sľúbila, že sa vyhne takým legislatívnym úpravám, ktoré by ich v čase krízy neprimerane zaťažili. Nechajme bokom otázku, za čie peniaze sa teda staré záťaže majú zlikvidovať. Na jednej strane sledujeme rozčúlenie zamestnávateľov nad nesplnením sľubu vlády, ktorá stojí a padá podľa rozloženia politickej moci v parlamente. No väčšinu voličov môže tešiť, že parlamentný systém funguje a pôsobenie vlády na koaličné stranícke štruktúry zlyhalo. Pre tento čas situáciu podnikateľov zachránil prezident republiky, lebo zákon o vodách vetoval. Poslanci ho môžu prelomiť.
Dianie v pléne a vo výboroch NR SR je z 99 % verejné, aj to je dôležitý demokratický prvok. Iný, odlišný princíp výkonu moci je korporativizmus. Pri ňom ekonomicky silné skupiny pôsobia na zákonodarcov cez skratku -- rokujú so špičkami výkonnej a straníckej moci na neverejných fórach. Takým je najmä tripartita, kde si presadzujú svoje záujmy. Prvkom korporativizmu je aj fórum ako Rada pre hospodársku krízu. Možno ju vláda založila práve preto, aby sa diskusia o hospodárskej kríze neodohrávala v NR SR. Potom by ľahko preniklo na verejnosť, či vôbec a aký liek majú poslanci na rastúcu nezamestnanosť. Mimochodom, táto rada sa od konca marca nezišla, avšak kríza postupuje.
Tripartita sa nazýva veľkolepo "sociálny dialóg". Na zasadaniach tripartity totiž pijú kávu aj odborári. Vláde a podnikateľom tak robia štafáž. Dnes už máloktorý zamestnanec má pocit, že ho zastupujú. V korporativistickom systéme sa majú dobre nielen odborári a podnikatelia, ale aj poslanci. Majú menej práce, stojí ich to menej nervov, lebo pri svojom hlasovaní sa riadia pokynmi straníckych centrál. Takýto mechanizmus však Ústava SR nepredpokladá. Je prekonaný a pre demokraciu škodlivý. Treba vedieť, že sa uplatňoval za Slovenskej republiky v rokoch 1939 -- 1945. Možno podnikatelia pri svojom lobovaní začnú klopať na dvere poslaneckých kancelárií. Mali by tam zavítať aj občania.
Je tu ešte jedna otázka. Nemá súčasná pretrvávajúca erózia väčšiny politických strán v SR na svedomí existencia korporativizmu?
Juraj Strážnický