Vlády ekonomicky vyspelých krajín prijímajú kroky, ktoré smerujú k záchrane komerčných bánk. Snažia sa o to, aby sa vrátila dôvera na svetové finančné trhy. Tieto opatrenia sú zamerané na to, aby zamedzili ďalšiemu postupu finančnej krízy, ktorá môže prepuknúť do globálnej recesie.
Vláda Veľkej Británie rozhodla, že poskytne 37 miliárd britských libier najväčším bankám Royal Bank of Scotland, HBOS a Lloyds TSB tak, že kúpi časť ich akcií. Nemecká vláda schvália plán stabilizácie národného finančného systému a použije na tieto účely 500 mld. eur. Súčasne vytvorí špeciálny stabilizačný fond s rozpočtom 400 mld. eur, ktorý má zabezpečiť garancie. Fond bude fungovať do konca roku 2009. Asi 80 mld. USD sa použije na posilnenie kapitálu nemeckých bánk. Francúzska vláda poskytne garancie na poskytovanie úverov na trhu medzi bankami pre francúzske banky vo výške 320 mld. eur a ešte 40 mld. poskytne na posilnenie kapitálu bánk.
Tieto kroky sú súčasťou koordinovaného úsilia Európskej únie v boji proti kríze, ktoré vypracovali vládni predstavitelia európskych krajín na mimoriadnom rokovaní v Paríži. Európski politici z eurozóny sa dohodli, že bankám, ktoré majú nedostatok kapitálu, poskytnú peniaze na jeho posilnenie a súčasne poistia novo vydávané dlhové cenné papiere alebo sa zúčastnia na ich odkúpení.
Vlády ázijských krajín nezaostávajú za Európou. Minister financií Japonska Shoichi Nakagawa vyhlásil, že jeho vláda v prípade nevyhnutnosti poskytne garancie na bankové vklady. Indonézia zväčšila veľkosť garantovaných vkladov na 200 000 USD. India chce dosiahnuť zväčšenie finančných prostriedkov na finančných trhoch pomocou prísunu nových peňazí na trh. Austrália a Nový Zéland potvrdili garancie na vklady. Katar sa chystá vykupovať akcie domácich bánk v celkovej hodnote 5,3 mld. USD. Okrem toho Federálny rezervný systém USA, Európska centrálna banka, Bank of England a švajčiarska centrálna banka vydali spoločné vyhlásenie, že budú požičiavať komerčným bankám za vopred ohlásený úrok.
Lenže kontinentálnu Európu čaká hlbší ekonomický prepad ako samotné USA, pretože stále nemá také pružné mechanizmy, ktoré jej umožňujú reagovať na zhoršenie ekonomickej situácie.
Európski podnikatelia predpokladajú, že kríza nedôvery vo finančný sektor, ktorá sa začala v USA, sa oveľa viac prejaví v Európe. V Európe sa ozýva oveľa viac hlasov, ktoré volajú po tom, aby Európska centrálna banka zabudla na infláciu a sústredila sa na to, aby zabránila prípadnej recesii. Koniec poklesu ekonomiky v USA príde skôr, lebo Európa je ťažkopádna a USA sú obratnejšie.
Európa v posledných rokoch premárnila šance tým, že neuskutočnila reformy, ktoré sú pre jej ekonomiku potrebné ako soľ. Je to najmä dôchodková reforma s čiastočným prechodom na súkromné úspory a reforma trhu práce, ktorý je veľmi nepružný. Firmy v Európe sa pripravujú na pokles ekonomickej aktivity tým, že znižujú počty zamestnancov a prestávajú v externom prostredí nakupovať služby.
Až čas ukáže, že či choroba ustúpila alebo sa masívnymi injekciami hotovosti do komerčných bánk liečili len symptómy.
Vladimír Bačišin, ekonomický poradca