Od augusta 2003 platíme vyššiu spotrebnú daň za benzín a naftu, vtedajší minister financií Ivan Mikloš ju zvýšil o 25 %. Do cien palív sa, pochopiteľne, premietla v menšej miere, lebo sa pripočítava k cene paliva. V každom prípade sama osebe zapríčinila zvýšenie cien benzínu a nafty o vyše 10 %. Lenže odvtedy inflácia, platy aj blahobyt, vzrástla najmenej o 10 %. Odvtedy tiež trvajú snahy autodopravcov o jej zníženie. Vrcholia v týchto dňoch ich petičnou akciou. Možno povedať, že keby sa v týchto dňoch nespoplatnilo vyše 2 000 km ciest pre všetky vozidlá nad 3,5 tony, cestní dopravcovia by už na ňu zabudli.
Ivan Mikloš vtedy zdôvodnil zvýšenie daní akýmsi pochybením jeho úradu a snahou nemať príliš deficitný štátny rozpočet. Jeho vtedajšieho oponenta, poslanca NR SR Roberta Fica, fiškálne problémy nezaujímali, preto odvtedy, až kým nevyhral voľby, ubezpečoval voličov, že spotrebnú daň zníži, lebo "nie je možné, aby u nás stála nafta viac ako v Rakúsku". Bolo a je to možné. Zároveň bol Robert Fico dostatočne prezieravý a do volebného programu ani do programového vyhlásenia vlády zníženie spotrebných daní nevložil. Teraz vlastne s daňami za benzín a naftu nemusí nič robiť.
Dopravcovia však na Ficove verbálne sľuby nezabudli a čakajú, že ich splní. Fico včera na danú tému mlčal. Predtým povedal, že záležitosti okolo mýta sú vecou ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomíra Vážneho.
Premiérov tím priniesol včera prekvapenie, keď zareagoval na kauzu emisií vyjadrením: "Zavádzali nás. Do vlády som dostal materiál, kde bolo povedané, že to nemožno previesť do nasledujúcich rokov. Zavádzali nás v celkovom objeme predaných limitov." Podľa jeho slov ho oklamali, pritom on prechovával k aparátu ministerstva "elementárnu dôveru". Aby jeho priznanie nevyznelo ako zlyhanie, v úvode posolstva tvrdí, že kauzu zachránil "brutálnym porušením koaličnej zmluvy". Ešte pridal, že stále sa nedá zistiť, či štát o nejaké peniaze prišiel, lebo to nemá s čím porovnať. Vie však presne, o koľko miliárd sme prišli pri privatizácii SPP. Tam už dokázal komparovať nie rovnaký majetok, štruktúru holdingu a nie rovnaký akciový podiel s českým plynárenským podnikom Transgaz.
Takéto počínanie, najmä v súčasnom kontexte problémov s mýtom, sa dá nazvať ako verbálna nutná obrana. V trestnom práve nutná obrana znamená niečo iné, v jej princípoch sa právnik Fico výborne orientuje. V roku 2005 popísal nutnú obranu v príručke Sami proti zločinu. Uviedol tu deväť zásad konania, jedna z nich znamená, že povolená (nutná) obrana "musí byť silnejšia a intenzívnejšia ako útok páchateľa, aby ho bola schopná odvrátiť".
Medzi súčasnou verbálnou taktikou premiéra na pozadí nespokojnosti dopravcov a princípom nutnej obrany sa nedá vyhnúť takýmto asociáciám. Zároveň vynikne, ako chabo sa bránil Ivan Mikloš, keď zvýšil spotrebné dane v lete 2003, a ako bravúrne zvláda situáciu Robert Fico. Treba uznať, že v tomto je profík, takže na emisie si nemusí platiť poradcu.
Takýto prístup je komunikačne jednoduchší, nemusí ani odbornej verejnosti vysvetľovať, že tvrdé spoplatnenie 2 400 km ciest (z toho je iba pätina diaľnic) má za cieľ tiež presunúť dopravu ťažkých nákladov na železnice a získať peniaze na realizáciu jeho infraštruktúrnych sľubov.
Takže politická technológia ide Robertovi Ficovi veľmi dobre. To mu pomáha prekonávať hrubé nedostatky hospodárskej politiky jeho ľudí a početné morálne zlyhania funkcionárov celej koalície.
Juraj Strážnický, ekonóm