Slovenský dôchodkový systém po voľbách zjavne žiadne radikálne zmeny nečakajú. A to napriek tomu, že je z dlhodobého hľadiska finančne neudržateľný. Na tomto fakte sa zhodne väčšina odborníkov, no politici sa boja povedať, kde chýbajúce peniaze vziať. Pred voľbami to platí dvojnásobne.
Nik v sebe v súčasnosti nedokáže nájsť odvahu, aby nalial voličom čistého vína. Všetci sa tak tvária, že slovenský penzijný systém prežije, aj bez potreby zvyšovania veku odchodu dôchodku, či bez radikálnych škrtov v ich pravidelnom zvyšovaní. Nik nepovie, že pravdepodobne bude potrebné prerozdeliť aj pomer odvodov medzi prvým a druhým pilierom penzijného zabezpečenia. Všetci sľubujú zachovanie súčasného stavu a "obohacujú" ho o návrhy, ktoré by mali voličom dať najavo, ako veľmi chcú byť solidárni s tými, ktorí ich azda pôjdu približne o mesiac voliť.
Ak vládu zostaví Robert Fico, bude to garanciou toho, že nič radikálne sa nezmení a štát bude na dôchodky doplácať tak ako doteraz a je jedno, koľko to bude stáť. Ak vládu zostaví opozícia, bude to podobné. Kabinet totiž bude prijímať rozhodnutia pod vplyvom vedomia, že v opozičnej lavici sedí Fico, a ten im každé uťahovanie opaskov obije o hlavu do takej miery, že radšej nespravia nič. Jediný rozdiel bude v tom, že ak uspeje vo voľbách Fico, bude nových darčekov pre dôchodcov viac, než v prípade jeho odsunu do opozície. Dôchodcov je totiž na Slovensku priveľa na to, aby si niekto dovolil im niečo vziať.
Dôchodkový systém sa tak bude pravdepodobne sanovať až vtedy, keď bude neskoro. Pôvodne ho mal spasiť druhý pilier, no Fico jeho princíp šťastne podkopal už tým, že z neho pre mladých ľudí spravil dobrovoľnú záležitosť. Navyše, aj napriek jeho okliešteniu nemá štát peniaze na to, aby zaplatil prechodné náklady, ktoré si druhý pilier do budúcna vyžiada. Pôvodne sa straty mali platiť z prebytkov štátneho rozpočtu, ten má však teraz k plusovému hospodáreniu tak ďaleko, ako asi nikdy predtým. Keďže Ficove darčeky v podobe znížených sadzieb DPH či vianočných dôchodkov si nik netrúfne zrušiť, prebytkové hospodárenie zostane na dlhý čas utópiou. Okrem toho sa zastavila aj privatizácia, z ktorej sa malo hradiť práve zavedenie druhého piliera.
V rukách tak nesieme časovanú bombu a počúvame, ako pekne tiká a postupne rastie. Preto, aby nevybuchla, nerobíme prakticky nič. Len dúfame, že keď sa tak nakoniec stane, bude ju niesť už niekto iný.