Keď sme sa pred siedmimi rokmi stali majstrami sveta v hokeji, boli slovenskí reprezentanti hrdinami. Hokej sa stal športom číslo jeden a dlho nemala popularita tohto športu na Slovensku konkurenciu. Až doteraz. Po tom, ako slovenskí futbalisti v prvý aprílový deň vyhrali v Česku a dosiahli tak historické víťazstvo, naša verejnosť sa odvtedy nesústreďuje len na mená ako Marián Hossa, Miroslav Šatan či Žigmund Pálffy.
Postupne začali mať váhu aj mená ako Marek Hamšík, Martin Škrtel či Vladimír Weiss. Práve posledný menovaný pobláznil v tom najsprávnejšom zmysle slova slovenský futbal. Zrazu stojíme pred niečím novým a nepoznaným. Pred bránou, ktorá vedie do Afriky, alebo ak chcete, tak k historickému postupu na svetový šampionát. Síce sme v sobotu nenapodobnili pražské víťazstvo, ale aj po remíze 2:2 sa nám brehy Afriky výrazne priblížili. Aj preto môžeme s čistým svedomím víkendový súboj s Českom nazvať pravým futbalovým sviatkom. V konečnom dôsledku toto derby aj také bolo. Už pol druha hodiny pred výkopom boli tribúny zaplnené, moderátor na trávniku dostával ľudí do varu a rozhadzoval na tribúny reklamné lopty, tričká a iné suveníry. Výbeh hráčov pred štartom súboja sprevádzal ohlušujúci potlesk, krik a rachot na oboch stranách, českej aj slovenskej.
Vo fantastickej atmosfére síce Slováci na víťazstvo nakoniec nedosiahli, tým však pre nás môže byť až samotný historický postup na šampionát. A k tomu je už tím okolo trénera Weissa naozaj veľmi blízko...
Ľubomír Macek