Nemožno nesúhlasiť s predsedom Smeru, že výber koaličného partnera je plne v kompetencii toho, kto vládu zostavuje. Samozrejme, do každého zostavovania vlády majú čo hovoriť a aj hovoria finančné pozadia jednotlivých strán a sponzori a politici sú do väčšej či menšej miery vedení skutočnými hráčmi (aj preto sa v kľúčových postoch objavujú nečakané persóny ako "povinná obeta bohom"). To je však štandard aj vo vyspelejších demokraciách, ako je tá slovenská.
Na druhej strane, keďže vláda bez Smeru by bola zrejme možná iba vtedy, keby sa spojili všetky ostatné strany (mínus SNS alebo mínus SMK -- toto je zrejme axióma, vláda so Slotom aj Csákym súčasne je nonsens), je pravdepodobné, že aj teraz bude karty rozdávať Robert Fico. Potenciálna koaličná pozícia SNS je po zverejnení postojov popredných eurosocialistov aj napriek Ficovým vyjadreniam mimoriadne oslabená -- napokon, viete si predstaviť, že by budúci premiér verejne priznal, že sa bude riadiť odporúčaniami PES-a a SNS zo zostavovania koalície vylúči už teraz? Faktom však je, že najviac zverejnených škandálov sa v súčasnej koalícii spája s národniarmi a je len otázkou času, kedy to Fico spočíta aj Štefanovovi a kedy "vyšpičkuje" vzťahy s koaličnými partnermi predložením zákona o pôvode majetku. V prirodzenom konkurenčnom prostredí by sa takíto koaliční partneri bránili, veď na škandalizovanie dominantného protivníka majú určite dosť informácií (zopakujem povzdych predsedu Smeru pred nemenovaným vysokopostaveným funkcionárom tejže strany -- ako môžeme zabrániť kradnúť cudzím, keď nedokážeme zabrániť kradnúť našim). Slovenská politická scéna však nie je prirodzená -- aj vinou rozdrobenej pravice, ktorá bude po ďalších voľbách rozprášená.
StoryEditor