V článku Na zdravie. Pacientom (9. februára) jeho autor, predseda predstavenstva Dôvery, a. s., obhajoval kontroverznú tézu: "Úvahy o neziskovom modeli pre verejné zdravotné poistenie sú nebezpečné pre sektor aj pre pacientov". Trval na nej s tým, že to bez akejkoľvek debaty platí a na túto tému nemieni vôbec diskutovať.
Pozrime sa teda na fakty.
Neziskový model vo verejnom zdravotnom poistení je jediným modelom verejného zdravotného poistenia vo svete. Nikde inde, okrem Slovenska, poisťovne pôsobiace vo verejnom zdravotnom poistení nie sú oprávnené ponechávať si zisk. Je to tak z jednoduchého dôvodu: zdravotné poisťovne či verejné alebo súkromné, spravujú sociálnu schému, ich aktivity sa nepovažujú za ekonomické či podnikateľské aktivity. Poistné príspevky, ktoré im povinne platíme, sú stanovené zákonom, rovnako ako rozsah zdravotnej starostlivosti, ktorú z týchto príspevkov hradia. Pretože ich aktivity sa nepovažujú za podnikanie, tak sa na ne nevzťahujú ani pravidlá EÚ o vnútornom trhu, ani smernica o službách, ani smernice o neživotnom poistení, ani náš zákon o poisťovníctve. Preto sú tiež oslobodené od platenia dane z výnosov. A preto si tiež nemôžu prisvojovať prípadné prebytky z povinných odvodov.
Faktom tiež je, že v Európe existuje v dvoch štátoch - Švajčiarsko a Holandsko - povinné súkromné zdravotné poistenie. To sa líši od verejného poistenia uzatváraním poistných zmlúv medzi poistencami a poisťovňami a tiež tým, že poisťovne majú regulovanú voľnosť v určovaní výšky poistného a rozsahu hradenej starostlivosti. Pritom vo Švajčiarsku platí prísne neziskový model. Iba v Holandsku smú pôsobiť ziskové aj neziskové poisťovne, ale pozor - Holandsko prešlo v roku 2006 na povinné súkromné poistenie.
Máme tu teda slovenský originál - ziskovosť vo verejnom zdravotnom poistení. Nikto iný ho ešte nevyskúšal, a ani sa na to zrejme nechystá, ale pán Šimun vyhlasuje akékoľvek úvahy o zmene tohto neštandardného stavu za nebezpečné. Nebezpečné pre koho? Pre pacientov? Nie pre nich, ale pre finančných žralokov, ktorí ťažia z toho, že u nás sa dá uzákoniť hocičo. Bez toho, aby sa niekto v parlamente alebo na súdoch všetkých stupňov zaujímal o to, či vôbec niečo podobné vo svete existuje. Veď my sme predsa majstri sveta! Tak sme si dovolili zaviesť slovenský poisťovací originál.
Tento netypický organizačný model niektorí vnímajú ako konkurenčný súkromný trh zdravotného poistenia a čudujú sa, keď si vláda do tohto "trhu" dovolí zasahovať. Zmenou právnej formy poisťovní však nedošlo k náhrade verejného poistenia súkromným poistením, v ktorom má svoje prirodzené miesto aj trh, aj zisk. Zákon o zdravotnom poistení hovorí jednoznačne o tom, že zdravotné poisťovne sú zriadené za účelom vykonávania verejného zdravotného poistenia. Nie súkromného.
Ďalší z argumentov, že keď si môžu ponechávať vytvorený zisk ostatné články zdravotníckeho reťazca (lekárne), tak majú naň rovnaký nárok aj zdravotné poisťovne, je demagógiou. Európska legislatíva totiž činnosť zdravotníckych zariadení klasifikuje ako ekonomickú činnosť, zatiaľ čo činnosť zdravotných poisťovní vo verejnom zdravotnom poistení ako neziskovú sociálnu neekonomickú činnosť vo verejnom záujme.
Otázkou je, či motivácia zdravotných poisťovní peniazmi vyrieši náš najväčší pretrvávajúci problém, ktorým je nedostatok financií v zdravotníctve a s tým priamo súvisiaci odchod našich lekárov a sestier za lepšími zárobkami do zahraničia. Alebo kvôli tomu, aby si zdravotné poisťovne dobre žili, pustíme zdravotníctvu žily?
Eva Andrejčáková, expertka na verejné zdravotné poistenie