Bolo by bizarné, keby krízu vyvolanú túžbou ľudí po vlastnom dome, ukončila ich túžba po novom aute. Presnejšie sen Američanov o bývaní a sen ľudí na oboch stranách Atlantiku o novom aute. Za určitých okolností to však možné je, len sa musia tieto okolnosti stretnúť. Šrotovné a udržanie verejnej spotreby (a plytvania) patria k hlavným "opatreniam", ktorými sa udržiava vo svetovom hospodárstve aká-taká rovnováha. Toto míňanie sa však skôr alebo neskôr skončí. V lepšom prípade zhruba v čase, keď sa svet dostane do prirodzenej rovnováhy, v horšom s niekoľkoročným odstupom.
Ak sa zameriame len na trh s autami, je to niečo podobné, no omnoho jednoduchšie. Odpoveď netreba hľadať v čoraz rozšírenejších teóriách o americko-židovskom sprisahaní, a do konca tohto roka ani v odhadoch ekonomickej výkonnosti. Neprekvapilo by ma, keby si každý druhý predajca v očakávaní budúceho vývoja pomaly začínal hľadať novú prácu. Fanúšikovia teórie: "Nechať všetko padnúť, nech sa to samo pozviecha," budú po krčmách opakovať, že to hovorili, zástancovia šrotovania budú vyzdvihovať zmiernenie dosahov krízy na priemysel.
Skutočnosť je taká, že šrotovné síce zmiernilo extrémny prepad domáceho trhu, no zároveň na trh prinieslo druhý extrém -- vynáša predaj na úroveň bohatých rokov, pričom nie je vylúčené, že tieto roky prekoná. Z toho vyplýva, že budúcoročný predaj by mal byť ešte horší ako tohtoročný, očistený o šrotovné.
Odhadnúť vplyv šrotovania u nás a v Európe je už ťažšie. Všetko by bolo jednoduchšie, keby svet nebol prepojený a jednotlivec by fungoval izolovane. Ak by takýto človek nedokázal splácať byt, a prišiel by oň, rozhodnutie vziať si lízing na auto by mu ho určite nevrátilo.
StoryEditor