Životná úroveň občanov sa obyčajne posudzuje podľa priemerného nárastu miezd, podnikov podľa ziskovosti predmetu podnikania a štátu podľa vývoja hrubého domáceho produktu. Ak sa tieto ukazovatele porovnávajú v rámci toho istého roku, hovoríme o mesačnom alebo inom období nárastu alebo poklesu, ak sa porovnávajú tieto obdobia v rámci dvoch za sebou nadväzujúcich rokov, hovoríme o medziročnom náraste alebo poklese.
Keď Štatistický úrad SR potvrdil, že medziročne HDP v druhom štvrťroku klesol o 5,3 percenta, znamená to, že sme vyprodukovali oproti rovnakému obdobiu vlaňajška menej finálnych statkov a služieb, hoci oproti prvému štvrťroku tohto roku sme dosiahli nárast o 2,2 percenta, a teda sme v rámci EÚ na tom boli najlepšie. Z uvedených údajov by sme mohli povedať, že hospodárska politika súčasnej vlády je pri odstraňovaní negatívnych dôsledkov hospodárskej a finančnej krízy úspešná? Kvalifikovanú odpoveď hľadajme v analyzovaní štruktúry základného makroekonomického ukazovateľa, z ktorého vyplývajú nasledovné závery.
Čistý vývoz, ako rozdiel medzi importom a exportom, máme plusový 1,4 percenta, čo znamená, že sme menej doviezli ako vyviezli. Zvýšila sa nám spotreba domácností o 0,7 percenta a spotreba verejnej správy o 5,9 percenta, a tak na medziročnom poklese HDP sa môže podieľať len výrazný prepad kapitálových výdavkov, čo sú investície do národného hospodárstva. Práve uvedené konštatovanie spôsobuje výrazný nárast nezamestnanosti, čoho dôsledkom je pokles domáceho dopytu takmer o 6 percent a nárast deficitu verejných financií na úroveň viac ako 6 percent.
S tým, samozrejme, súvisí aj pokles produktivity práce, a preto nás prekvapuje takmer 4-percentný medziročný nárast priemerných miezd. Spomínané štatistické údaje treba posudzovať aj v kontexte porovnávacej základne, keďže vlani sme dosahovali nadštandardné makroekonomické výsledky a tie sa podľa všetkého už nebudú nikdy opakovať.
Netreba zakrývať objektívnu realitu, že väčšina politikov sa po zvolení skôr zaujíma o udržanie svojho nastaveného politického postavenia ako o ekonomiku krajiny, a tak sa nemôžeme čudovať, že väčšina verejných rozpočtov všade na svete je deficitná. Zo skúseností vieme, že tieto sa prehlbujú v poslednom roku vládnutia, čo napokon platí aj pre slovenskú ekonomiku.
A tak s obavami sledujeme, s akým rozpočtovým deficitom začneme nasledujúce funkčné obdobie novej koaličnej vlády, a aké konkrétne opatrenia sa budú prijímať na jeho znižovanie. Väčšina občanov poukazuje na rozšafnú verejnú správu, čoho dôkazom je aj spomínaná niekoľkonásobne vyššia spotreba oproti spotrebe domácností. Podľa všetkého to súvisí aj s personálnym obsadzovaním politických nominantov vládnucich strán, a tam sa obyčajne šetrí najmenej.
Napríklad v Česku sa našlo viac ako 13-tisíc neobsadených systematizovaných miest, na ktoré sa zo štátneho rozpočtu prideľovali rozpočtované peniaze, ktoré sa napokon rozdeľovali medzi ostatných. O situácii na Slovensku nemáme informácie, potrebovali by sme závery personálneho auditu a či zbytočne neplatíme niektoré štátne inštitúcie s dupľovanými funkčnými náplňami, ktoré sa skôr vytvárali na politickú objednávku vládnucich politických strán, môžeme len špekulovať.
Podľa zahraničných analytikov nie sú dlhodobé ekonomické vyhliadky eurozóny priaznivé, a tak sa podľa všetkého nepodarí udržať súčasný európsky sociálny model, čo napokon platí aj pre slovenskú ekonomiku. Na euro sa sťažujú obchodníci, trhovníci, poskytovatelia služieb cestovného ruchu, samozrejme, exportéri a najnovšie aj bankári. Príčinou poklesu ich ziskovosti sú vraj nižšie výnosy z devízových operácií, poplatkov zahraničného platobného styku či rôznych finančných prevodov, a tak hľadajú možnosti, ako na finančnom trhu zarobiť iným spôsobom.
Priznávajú nižšie objemy úverov, na ktorých cez multiplikátor ponuky dokázali zarobiť, ale akosi menej hovoria o objeme toxických cenných papierov v bankových súvahách. A pritom môžu od centrálnej banky nakupovať za sociálne nízke úroky peniaze, čo napokon platí aj na vklady občanov, niečo si prilepšia na bonifikácii poskytovaných úverov pre mladých a začínajúcich podnikateľov, a tak si môžeme klásť oprávnenú otázku: Prečo patrili medzi propagátorov vstupu našej krajiny do eurozóny, keď aj euro pre nich znamená skôr stratu? Môžeme súhlasiť, že niečo navyše ich stoja opravné položky za nesplácané úvery a stratené investície do cenných papierov na zahraničných burzách.