Dovolenkovú sezónu 2009 som začal výletom do Brestskej pevnosti v Bielorusku. Nachádza sa na východnom brehu rieky Bug, na okraji mesta, od ktorého dostala meno. Zapísala sa viackrát do dejín. Najskôr v nej podpísali mierovú zmluvu medzi Sovietskym zväzom a Nemeckom, ktorou sovietske Rusko vystúpilo z prvej svetovej vojny a vzdalo sa pre Nemecko rozsiahlych území Ukrajiny a Bieloruska. Najväčšiu slávu však zožala v druhej svetovej vojne. Na jej múry dopadli nemecké granáty priam v prvých minútach nemeckého útoku na Sovietsky zväz v júni 1941. Ako vysvitlo neskôr z dokumentov, Nemecko plánovalo na jej obsadenie 8 hodín. Posledný obranca pevnosti však padol až mesiac po začiatku útoku. Dva týždne trvala obrana pevnosti organizovane, v jednotlivých častiach pevnosti, neskôr už strieľali na Nemcov iba jednotliví vojaci, ktorým sa podarilo ukrývať v rozbitých častiach pevnosti, ale nevzdali sa. Dnes je pevnosť prírodným múzeom. Celú ju neobnovili, pretože by ju museli nanovo postaviť. Rozvaliny však svedčia ešte lepšie o hrdinstve obrancov. V strede pevnosti je obrovský monument znázorňujúci hlavu vojaka. Vedľa je vztýčený asi 50-metrový kamenný bodák. Na inom mieste je plastika vojaka v nadživotnej veľkosti naberajúceho si do prilby vodu. Pri vchode do pevnosti každú hodinu zaznie monumentálny hlas bývalého hlásateľa moskovského rozhlasu Levitana, oznamujúceho vypuknutie sovietsko-nemeckej vojny. Potom zaznejú tóny legendárnej piesne Svjaščennaja vojna. Prechádzka pevnosťou napĺňa návštevníka úžasom a úctou.
Obrana Brestskej pevnosti neznamenala víťazstvo ani v bitke a tým menej vo vojne. No svedčí o tvrdosti, odolnosti a vlastenectve vtedajších jej obrancov, predovšetkým Rusov. Svedčí o týchto vlastnostiach dodnes.
| Ján Čarnogurský (1944) advokát, bývalý premiér. Môžete očakávať texty s filozofickým, náboženským a globálnopolitickým rozmerom. Najmä ruským. |