Dnešné stretnutie šestice pravicových strán nemá veľkú šancu na úspech. Konštatuje väčšina analytikov. Dôležité pritom je, čo sa za úspech na takomto stretnutí dá považovať. Pre KDH ním môže byť fakt, že pozvánku nedostali politici KDS (hoci keby sa mali stretnúť siedmi lídri, poznámkam o siedmich trpaslíkoch by sa asi nevyhli v žiadnom médiu - tak to teda robím na tomto mieste). Pre KDS úspechom môže byť fakt, že sa nemusia stretnúť s tými, ktorých majú najneradšej - teda s KDH. Csáky sa stretne s maďarským premiérom, čo je dostatočná satisfakcia za neúčasť na prvom "strategickom" stretnutí opozičných strán. A tým, že nepríde, nepriamo potvrdí, že koketuje s myšlienkou povolebnej spolupráce so Smerom (čo teda chcú všetci, len sa to hanbia priznať). Bugárovci budú tam, kde aj csákyovci, a to je oproti minulosti posun - na slávobrány to ešte nie je, ale na pár taktických formulácií áno, ktoré by mohli podporiť uvažovanie v oboch maďarských stranách, že by bolo načim utlmiť vzájomné nevraživosti. SaS a OKS vezmú veľkí chlapci fajčiť za školu, čo nie je málo - napokon, pre novú stranu je každé takéto školenie mužstva veľkým, a možno aj nezabudnuteľným zážitkom.
Ženy s minulosťou majú veľkú budúcnosť - o slovenských politických stranách to však neplatí, spoločná minulosť je veľkým bremenom a mazať med okolo úst môžu ich lídri nanajvýš insitným voličom, ale sebe navzájom veľmi ťažko.
Akákoľvek forma spoločného postupu pravice je však bez uzmierenia SMK s Mostom a KDH s KDS jednoducho bublinou. Alternatíva voči dominantnému Smeru je však bez predvolebných dohôd a povolebnej spolupráce nemožná. Na alternatívu voči Ficovi by však museli mať najväčšie opozičné strany toľko percent ako Smer - podľa posledného novembrového prieskumu agentúry Focusu mal Smer 37,4 percenta, štyri opozičné strany spolu o dve percentá menej. A potom sa s týmito žetónmi zúčastniť na povolebných rokovaniach. Keďže si však všetci pamätajú, aké animozity vládli v dávnejšej či nedávnej minulosti medzi SDKÚ a KDH, medzi SDKÚ a SMK, medzi SDKÚ a OKS, medzi SDKÚ a KDS, medzi SDKÚ a SaS, medzi KDH a KDS, medzi SMK a Mostom, je spoločný postup náročný až nemožný.
Kto sa nepoučí z minulosti, bude si ju musieť zopakovať - nie však v podobe frašky. Fraškou bude toto opakovanie histórie (výprasku z roku 2006) nanajvýš pre ich súpera, ktorý ako prvý pochopil, že veľa strán naľavo od stredu je prepych, aký si Smer nemôže dovoliť, ak sa chce podieľať na moci. Veľká neľavicová alternatíva, kde pod jednou značkou a charizmatickým lídrom spolupracuje Dzurinda s Hrušovským, Palkom, Csákym, Bugárom, Sulíkom a Zajacom, je však takým nepredstaviteľným projektom, že dnešné stretnutie je len zastávkou na ceste na bitúnok.
Róbert Kotian