Zľudovené tvrdenie, že „z grafov sa nenajeme“, v tomto roku naplno pociťuje slovenský štátny rozpočet. A to aj napriek tomu, že vďaka medziročnému zlepšeniu prebytku zahraničného obchodu sme sa na rozdiel od susedného Česka a Maďarska v tomto roku vyhli recesii.
Plány boli iné
Za prvých jedenásť mesiacov tohto roka vzrástli rozpočtové príjmy štátneho rozpočtu medziročne o 1,7 percenta. Celoročný plán však počítal s ich medziročným nárastom až o 3,6 percenta. Preto sú mesiac pred koncom roka na účte len asi tri štvrtiny z celoročných plánovaných príjmov. Odhliadnuc od 19,2-percentného medziročného nárastu príjmov v kategórii „granty a transfery“ (kam patria aj príjmy z eurofondov) však pohľad na najdôležitejšie príjmové kategórie rozpočtu oprávnene napĺňa obavami. Samotné príjmy z rozpočtu Európskej únie sú medziročne nižšie len o 1,3 percenta, na celkových plánovaných príjmoch štátneho rozpočtu sa podieľajú viac než pätinou.
Viac než dve tretiny príjmov štátneho rozpočtu pochádzajú z daní. Výber daňových príjmov pritom za jedenásť mesiacov tohto roka medziročne klesol o 0,4 percenta, namiesto pôvodne plánovaného nárastu o päť percent. Pritom daň z príjmov právnických osôb, ktorá predstavuje pätinu daňových príjmov, si vďaka rastu hospodárstva pripísala medziročné zvýšenie o sedem percent (plánovaný nárast bol o 11,6 %).
Vážnejšie je – aj vo vzťahu k budúcoročnému rozpočtu – výrazne horšie plnenie príjmov z DPH. A to najmä vzhľadom na to, že plazivý rast nezamestnanosti a európskou recesiou oslabená ziskovosť firiem v budúcom roku môžu zamiešať plánovaným finančným prínosom budúcoročných zmien priamych daní.
S neľahkou úlohou znižovania deficitu verejných financií sa v ostatných rokoch pasuje takmer každá krajina na starom kontinente. Existuje viacero aj regionálnych príkladov, kedy v prípade príjmových opatrení štátne pokladnice siahli po zmenách nepriamych daní, DPH a spotrebných daní. Tie sú kľúčovou položkou aj slovenských daňových príjmov.
Riešiť výdavky
Ďalším bolestivým zmenám daňového bremena sa bude dať vyhnúť len čo najskoršou a zásadnou reformou výdavkovej strany rozpočtu, najmä jeho najväčších kapitol.
Znižovanie deficitu, teda spomaľovanie rastu verejného dlhu, musí byť prioritou hospodárskej politiky. Nielen kvôli prijatému záväzku, ktorý finančné trhy odmenili tohtoročným znížením rizikovej prirážky na menej než polovicu a ratingová agentúra S&P v auguste potvrdením nezmeneného ratingu so stabilným výhľadom (v tom istom dni, keď rating Slovinska klesol hneď o dva stupne).
Takmer tri štvrtiny daňových príjmov (a viac než polovicu celkových príjmov) štátneho rozpočtu predstavujú nepriame dane: DPH a spotrebné dane. A tie viac než od rastu ťahaného externým dopytom závisia od vývoja domáceho dopytu. Vzhľadom na viac než 8-ročné maximá registrovanej nezamestnanosti, prepad spotrebiteľskej dôvery a pokles reálnych maloobchodných tržieb neprekvapí, že výber spotrebných daní za 11 mesiacov bol o pol percenta nižší než v rovnakom období vlani. Rozpočet koniec koncov počítal s ich medziročným poklesom o jedno percento.
Polovicu daňových príjmov a viac než tretinu celkových príjmov štátneho rozpočtu predstavuje daň z pridanej hodnoty. Jej výber sa za jedenásť mesiacov medziročne zhoršil o 5,8 percenta namiesto plánovaného nárastu o 3,3. Na hotovostnom princípe sa tak za 11 mesiacov vybralo 83,3 percenta z celoročného plánovaného výberu DPH.
Keďže čerpanie rozpočtových výdavkov za prvých jedenásť mesiacov vzrástlo medziročne o plánované dve percentá, priebežný deficit ku koncu novembra bol o 2,9 percenta vyšší, než pred rokom. Štátny rozpočet pritom počíta s jeho medziročným nominálnym znížením o 3,5 percenta. Na výdavkovej strane sú medziročne o 4,8 percenta vyššie bežné výdavky (86 % celkových výdavkov), ktoré sa za 11 mesiacov vyčerpali len zo 78 percent plánovaného objemu: ich najvýraznejšie čerpanie je sústredené do posledného mesiaca v roku. Na kapitálových výdavkoch sa medziročne šetrilo takmer o 15 percent, v súlade s ich plánovaným medziročným znížením.
Keďže deficit štátneho rozpočtu za 11 mesiacov dosiahol 74,6 percenta z celoročného plánovaného objemu, za predpokladu razantnej reštrikcie vo výdavkovej časti nie je dodržanie plánovaného schodku úplne nereálne.
Rast deficit nezachráni
Takmer jednohlasne prijatým ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti sa slovenskí politici naprieč politickým spektrom zaviazali zastaviť rast verejného dlhu. Hoci to bolo ešte v čase, keď bola táto téma politicky populárna a zdanlivo za horizontom, priebežné plnenie štátneho rozpočtu za jedenásť mesiacov tohto roka alarmujúco varuje, že po páčivých sľuboch musia nasledovať nepáčivé, no nevyhnutné ozdravné opatrenia.
Aj slovenský populizmus vlani prispel k vyhroteniu turbulencií na dlhopisovom trhu v eurozóne. Tá sa tak s podlomenou investorskou a podnikateľskou dôverou v tomto roku na rozdiel od zámoria ponorila späť do recesie. Na príspevok hospodárskeho rastu k riešeniu slovenského deficitného a dlhového problému sa aj preto v dohľadnom čase nebude dať spoliehať.
Vladimír Vaňo
Autor je hlavný analytik VOLKSBANK Slovensko, a. s.
| Je absolventom Wirtschaftsuniversität Wien, Carlson School of Management a Fakulty manažmentu Univerzity Komenského. Vzdelanie si rozšíril vďaka štipendiám na viacerých svetových univerzitách. Pracovné skúsenosti získal v Deloitte&Touche, ING, Merrill Lynch a Slovenskej sporiteľni. V rokoch 2011 a 2012 pôsobil ako externý poradca pre menové záležitosti vicepremiéra a ministra financií Slovenskej republiky. V súčasnosti pracuje ako hlavný analytik Volksbank Slovensko |