K dosiahnutiu blahobytu, šťastia a kvality života mi prirodzene a automaticky napadá odkaz na kvalitu a efektívnosť verejnej politiky. Nastavenie jednotlivých politík s cieľom lepších riešení pre lepší život. V konečnom dôsledku, sú robené pre ľudí. Touto ambíciou bola OECD inšpirovaná k hľadaniu možnosti kvantifikácie faktorov, ktoré sú určujúce pre pocit šťastia a spokojnosti ľudí s kvalitou života.
Výlučne ukazovateľ rastu HDP už nepostačuje, navyše je príliš abstraktný. Diskusie o číslach, o deficitoch, raste a percentách sú pre ľudí nečitateľné. Stávajú sa zrozumiteľnými až "pri styku so životom". Úsilie OECD je preto potrebné vnímať ako načúvanie potrebám ľudí. Jedným z kľúčových záverov OECD je, že mať prácu je základným predpokladom šťastného života.
Dobrá práca zaručuje zárobok, ale takisto tvaruje identitu človeka a vytvára príležitosti pre jeho vzťahy. Dokazuje, že spoločenské väzby robia ľudí šťastnejšími. Tí, ktorí majú intenzívne a podporujúce väzby, majú tendenciu byť zdravší a žiť dlhšie.
V krajinách OECD bolo v máji tohto roku 48 miliónov nezamestnaných (o 14.9 miliónov viac ako pred krízou). V krajinách eurozóny má miera nezamestnanosti rastúcu tendenciu od polovice roka 2011, s úrovňou 11,1 percenta v máji 2012. Viac ako jeden z troch nezamestnaných v OECD je mimo pracovného trhu 12 mesiacov a dlhšie. Čo je hrozivejšie, počet ľudí mimo pracovného trhu dlhšie ako 2 roky vzrástol o 2,6 milióna od roku 2007 a dosiahol 7,8 milióna v roku 2011. Rast dlhodobej nezamestnanosti vytvára oprávnené obavy, pretože zvyšuje riziko nárastu štruktúrovanej nezamestnanosti a zvyšuje sociálne a ekonomické náklady na financovanie nezamestnanosti.
Ľudí kríza nezaujíma. Majú svoj život a očakávania. Chcú lepšie žiť. Ale čo to vlastne znamená mať dobrý, lepší život? Pre niektorých má väčšiu hodnotu zníženie znečistenia alebo skvalitnenie potravín v meste, v ktorom žijú, ako zvýšenie ich platu. Niektorým prináša väčšiu emocionálnu radosť a zadosťučinenie pocit z dobrovoľníckeho angažovania sa, ako zvýšenie príjmu. Čo nás robí šťastnejšími? Dosiahnutie určitej úrovne príjmu, stať sa bohatším, nás nerobí šťastnými. Súčasná kríza znamená pre rozvinuté krajiny relatívny ekonomický pokles. Zdá sa, že tradičné zdroje rastu sa vyčerpali a posúvame sa do obdobia hľadania jeho nových zdrojov, polemiky o jeho výške, ako aj do roviny zmeny hodnôt a nastavenia spôsobu života.
OECD sa snaží uchopiť dôležité aspekty ovplyvňujúce náš život, ako sú príjem, práca, zdravie, bývanie, rozdelenie času medzi prácu a súkromný život, vzdelanie, životné prostredie, sociálna zapojenosť, osobná bezpečnosť a subjektívny pocit "mať sa dobre". Index lepšieho života poskytuje variabilitu mixu politík.
Iste, meranie šťastia a spokojnosti je subjektívnou záležitosťou. Rôzni ľudia, v rôznych systémoch a kultúrach, pociťujú šťastie z rôznych aktivít. Hrubý domáci produkt na obyvateľa je však tiež nedokonalým nástrojom: väčší koláč nevyhnutne nezabezpečuje väčší kus pre všetkých. Napokon, sú ekonómovia lepší v prognózach vývoja ekonomických ukazovateľov ako človek v určovaní svojho šťastia a spokojnosti? Zdravie ekonomík je fundamentálne dôležité, ale na čom skutočne záleží, je dobrý život ľudí determinovaný dlhodobým celospoločenským konsenzom o nastavení rámca verejných politík.
Ingrid Brocková
Autorka je stála predstaviteľka Slovenska pri OECD