Keď vyšlo najavo, že sa bývalý maďarský premiér Ferenc Gyurcsány priznal ku klamaniu ako k legitímnej politickej metóde, vyvolalo to pouličné búrky. Za svoje mystifikovanie médií o tajnej nahrávke si vyslúžil kritiku i český minister financií Miroslav Kalousek.
Metóda lži
V súčasnosti, bohužiaľ, vychádza najavo, že politické klamanie nie je doménou postkomunistického priestoru, takže my komentátori to budeme mať zas ťažké, keď budeme chcieť písať o tom, čo by na Západe prešlo a čo by neprešlo. K luhaniu ako k metóde sa totiž priznal aj Guy Schuller, hovorca Jeane-Clauda Junckera, ktorý je nielen predsedom luxemburskej vlády, ale predovšetkým hlavou ministrov financií tzv. eurogroup.
Blog denníka Wall Street Journal s názvom Real Time Brussels píše, že Schullera minulý piatok oslovilo viacero mediálnych skupín, ktoré sa, pochopiteľne, pýtali, či sa koná alebo nie tajná schôdzka o spoločnej mene. Pán Schuller pre Wall Street Journal povedal: „Existoval veľmi dobrý dôvod poprieť to, že sa stretnutie koná. Išlo o sebaobranu.“
Jeho šéf Juncker už skôr pripustil, že „keď je situácia vážna, musí sa klamať“.
To je však zaujímavá metóda. Teraz sa musíme pýtať, ktoré politické vyhlásenia týkajúce sa eurozóny sú klamstvom a ktoré pravdou. Neplatí náhodou to, že mena a všetko, čo sa jej týka, má stáť na dôvere?
Nemeckí podpaľači
A kto nakoniec informáciu o tajnej piatkovej schôdzke o eure nakoniec vypustil? Nemecké noviny Süddeutsche Zeitung citujú anonymné pramene, ktoré hovoria, že dezinformácie vypúšťajú nemecké zdroje blízke vláde, ktoré si kladú za cieľ destabilizovať Grécko. Francúzsky žurnalista Jean Quatremer píše, že zdrojom únikov je celkom určite FDP, teda strana, ktorá sa ostro stavia proti akýmkoľvek transferom v rámci eurozóny.
Nová slovná zásoba
Možno je načase predstaviť určitý slovník newspeaku pre eurokrízu a grécku situáciu. Každý deň sa vynárajú nové termíny, ktoré český výklad akosi nestíha absorbovať.
Default – ide síce o anglický výraz, ale naši analytici ho bez prekladu čím ďalej tým radšej používajú. Jednoslovný český ekvivalent neexistuje. Sú tu iba výrazy ako „odopretie platenia“ či „odmietnutie splnenia záväzku“. Štátny bankrot azda je nakoniec tiež prijateľný ekvivalent anglického výrazu. Možno sa vyjadriť napríklad tak, že Grécko bude bankrotovať. Je to krajšie ako keby sme napísali, že bude „defaultovať“.
Reštrukturalizácia dlhu – je určitý eufemizmus pre bankrot či default. Označuje však akúsi usporiadanosť tohto procesu. Okrem toho sa hovorí o dobrovoľnej či dokonca vynútenej alebo vyslovene divokej reštrukturalizácii. V rámci tej nedobrovoľnej či vynútenej postaví dlžník veriteľa pred hotovú vec. V rámci dobrovoľnej sa všetko kultivovane prerokuje.
Ďalšie synonymá
Hovorí sa aj o selektívnej reštrukturalizácii. Hovorí o tom, ktorí veritelia sa uprednostnia. Podobne, ako sa predbieha v rade. Korunu všetkému nasadila ratingová agentúra Standard & Poor’s, ktorá tento týždeň vyhlásila, že akúkoľvek dobrovoľnú reštrukturalizáciu či predĺženie splátkového kalendára úverov bude považovať za „selektívny default“.
Aj samotný výraz reštrukturalizácia niektorým smrdí, takže sa teraz začína hovoriť o „reschedulingu“, čiže novom naplánovaní alebo načasovaní dlhu. A čoraz častejšie sa už spomína aj „reprofilácia“ gréckeho či iného štátneho dlhu.
Čert aby sa v tom vyznal.
Jan Macháček,
komentátor
Hospodářské noviny