Pri čítaní štatistík o stabilizácii miery nezamestnanosti netreba zabúdať na situáciu v reálnej ekonomike ani na nedávny vývoj z prelomu rokov. Registrovaná miera nezamestnanosti sa v apríli na Slovensku znížila o 0,27 percentuálneho bodu na 14,41 percenta. Je to najlepší výsledok od vlaňajšieho novembra. Je to dôvod na radosť?
Za marec nové priemyselné objednávky na Slovensku zaznamenali medziročný pokles o -1,9 percenta, čo bol druhý najhorší výsledok od konca roku 2011. V prvom štvrťroku sa medziročný rast priemyselnej produkcie spomalil na dve percentá, štvrtinu vlaňajšej dynamiky, pričom v šiestich odvetviach produkcia klesala. Citeľne sa spomaľovala aj dynamika hlavných vlaňajších ťahúňov priemyslu. Na dôvažok, sezónne upravená štatistika zamestnanosti priniesla v prvom štvrťroku už tretí za sebou nasledujúci medziročný pokles (-0,9 percenta), najvýraznejší od polovice roku 2010.
Tento príkry protiklad varuje pred prirýchlou a priveľmi zjednodušenou interpretáciou novoročnej štatistiky o registrovanej nezamestnanosti, a to nielen kvôli sezónnym vplyvom.
Ešte na prelome rokov sme upozornili, že nevyhnutný koncoročný nárast nezamestnanosti odzrkadľuje nielen situáciu na našich hlavných odbytištiach, ktoré pocítilo čoraz viac odvetví. Zvýšenie registrovanej miery nezamestnanosti o 1,11 percentuálneho bodu od októbra do januára bolo najprudším trojmesačným zhoršením od druhého štvrťroka 2009 – začiatku ostatnej recesie – a časovo korešpondovalo s blížiacim sa sprísnením Zákonníka práce.
Už vtedy zazneli domnienky, že za koncoročným prepúšťaním možno hľadať aj snahu firiem, ktoré čelili zhoršujúcim sa vyhliadkam, urýchliť rozhodnutia o pravdepodobne nutnej optimalizácii zamestnanosti v úvode roka ešte pred novoročným sprísnením podmienok Zákonníka práce.
Stabilizácia vývoja registrovanej nezamestnanosti v posledných troch mesiacoch prispieva k opodstatnenosti tejto domnienky. Inými slovami, ľudia, ktorých pracovné miesta by s veľkou pravdepodobnosťou boli ohrozené v prvom polroku, o ne zrejme prišli ešte podľa menej prísneho Zákonníka práce už na konci vlaňajška.
Toto urýchlenie procesu optimalizácie zamestnanosti zároveň vysvetľuje, prečo napriek nespochybniteľnému zhoršeniu situácie v reálnej ekonomike doma aj na exportných trhoch registrovaná nezamestnanosť na Slovensku po očistení o sezónne vplyvy stagnuje, respektíve je stále pod miernym negatívnym tlakom.
Pri interpretácii každomesačne zverejňovaných makroekonomických štatistík sa neradno unáhliť. A to nielen v prípade tých, ktoré sú predmetom sezónnych výkyvov. S optimizmom to preto zatiaľ netreba preháňať.
Vladimír Vaňo, hlavný analytik Sberbank Slovensko