To zoskupenie politických nominantov, neskúsených začiatočníkov a byrokratov pod hlavičkou Úradu pre verejné obstarávanie, raz muselo vybuchnúť. Bola len otázka, kedy. Škoda, že sa to stalo v najväčšej zákazke vlaňajška za 245 miliónov eur. S podpísanou zmluvou a so začatou výstavbou. S trojročnou históriou plnou podpásoviek, námietok a súdnych sporov.
V takomto tendri vydal úrad dva protichodné verdikty. Najskôr rozhodol, že železničiari môžu podpísať zmluvu s firmou TSS Grade. A nemusia si všímať námietkové konanie vylúčenej Skansky o tom, že nedostatky v ponuke má nielen ona, ale aj ostatní. Pritom dobre vedel, že to je pravda. A teraz túto pravdu potvrdil aj vo svojom rozhodnutí. Takýto kotrmelec má iba jedno logické vysvetlenie. Tlak na podpis zmluvy bol taký enormný, že si úrad aj železničiari povedali, že to risknú a uvidia, čo sa stane. No stalo sa, že vyhodená Skanska sa vrátila oknom, úradníkom pretlačila na stôl svoje argumenty a prinútila ich čítať. Úradníci sa ich zľakli, povedali si, že si umyjú ruky a špinu prehodia na Železnice. Áno, tento scenár síce vyznieva mimoriadne stupídne. Ale asi nie všetky dôležité rozhodnutia sú dôkladne premyslené.
Teraz sa zrejme doterajší komplici – Železnice a tendrový úrad, začnú navzájom obviňovať a súdiť. Ako inak, za štátne peniaze. Z našich peňazí pôjde aj na odškodné stavbárom. Buď Skanske, ktorá má teraz v rukách dôkaz, že ju diskriminovali. Alebo TSS-ke, ktorá má v rukách platný kontrakt, a bude si ho chcieť udržať. Alebo aj obom. A keď TSS-ke biznis nechajú, to bude tiež peklo. Prečo by mal Brusel preplatiť takýto hnus? Veď aj naši úradníci potvrdili, že tender bol neférový a plný chýb.
Ján Kováč
vedúci analytického oddelenia