Premiérovi Robertovi Ficovi hrozí, že doplatí na neschopnosť jeho vlády. Minimálne trapasom. Rekordná nezamestnanosť mladých mu totiž evidentne prerastá cez hlavu. Prísť pred kamery v čase, keď každý tretí absolvent sa nevie uplatniť na trhu práce a zahlásiť, že dobrým riešením sú ďalšie milióny z Bruselu, chce odvahu. Najmä keď na otázky o konkrétnych krokoch vlády zopakuje to isté: až keď to schváli Brusel.
Premiér tvrdí, že za súčasný stav môže kríza, ktorá ešte nedošla do konca. Mýli sa. Kríza akurát vyčistila trh od nafúknutej bubliny na trhu práce, ktorá s rozumom nemala nič spoločné. Je nezdravé myslieť si, že by mohlo pokračovať eldorádo, keď absolvent si pýta viac ako tisíc eur bez akejkoľvek praxe. A v ruke má diplom z filozofie. Rovnako je nezdravé myslieť si, že dnešný katastrofálny stav vyriešia desiatky miliónov eur z bruselského účtu. Nebude to viesť nikam. Existujú riešenia, ale tie chcú iné politické presvedčenie. Veľmi rýchlo sa dajú znížiť odvody na zamestnávanie absolventov. Nie nárazovo, ale natrvalo. Tiež možno pripraviť podmienky na flexibilné zamestnávanie. A nie zaklincovať dohody rovnako vysokými odvodmi ako pri zamestnancoch. V druhom rade, treba vymeniť ministra školstva a posadiť na jeho miesto niekoho schopného. Neexistuje, aby firmy, ktoré plačú pre nedostatok schopných ľudí, sa nevedeli dohodnúť na spolupráci so štátom, respektíve jeho školami. Ak záujem je rovnaký, no stále to nefunguje, niekde je chyba.
Ficovi a jeho ministrom sa môže tento problém otočiť proti nim samotným. Napríklad podľa ministerstva práce sa mladí Bratislavčania nedokážu uplatniť na trhu práce tak, ako priebojní východniari. Ak to pocíti aj premiérov syn, potom mu bude treba zohnať prácu. No už vlastnou hlavou.