Gréci majú talent pobúriť Brusel prakticky čímkoľvek. Úvahami o usporiadaní referenda k ozdravnému balíčku, pomalým progresom reforiem a najnovšie, pre zmenu, dokonca aj schválením vyrovnaného rozpočtu. Hoci takéto ambície na budúci rok má okrem Grécka už len Nemecko a Estónsko, Trojka (Európska komisia, ECB a MMF) v tom vidí zásadný problém.
Gréci s ňou totiž svoj návrh rozpočtu nekonzultovali. A pritom vraj obsahuje 2,5-miliardovú dieru. Trojka aj trhy preto od Atén očakávajú ďalšie šetrenie ako rezervu. Z rezervy by sa však ľahko mohla stať aj podmienka uvoľnenia ďalšej tranže pomoci… záleží na výsledkoch rokovaní.
Na papieri pritom grécke plány vyzerajú dobre – ekonomika by mala po tvrdej recesii v budúcom roku narásť o slušných 2,9 percenta a dlh by mal vďaka šetreniu a zvyšovaniu daní, naopak, klesnúť zo 177,7 percenta HDP na 171,4 percenta.
Už viackrát sa však ukázalo, že realita optimistickým plánom veľmi nepraje.
Grékom sa pritom snaha plniť podmienky pomoci aj v kritických situáciách uprieť nedá. Trojka od začiatku záchranného programu hodnotila postup krajiny desaťkrát. Z pravidelne hodnotených bodov – stavu štátnej pokladnice, výšky dlhu a objemu štátnych výdavkov – krajina na drobné výnimky splnila takmer všetko. Aspoň nominálne.
Problém bol doteraz takmer vždy v očakávaniach. Pôvodný konsolidačný balíček naordinovaný Trojkou totiž predpokladal, že Grécko sa z recesie zázračne vyhrabe už o dva roky. Nakoniec to trvalo štyri. Ak sa už nič ďalšie nepokazí…
Hoci kritériá programu sa priebežne upravovali podľa aktuálnej (zhoršujúcej sa) situácie, od začiatku skrátka neboli nastavené realisticky. Plán Trojky na zvýšenie daní a súčasné masívne skresanie verejných výdavkov totiž nemohol dopadnúť inak, než prehĺbením krízy v krajine – hoci bola ozdravná. A to sa logicky prejavilo aj v horších ukazovateľoch plnenia programu, ktoré sa porovnávajú k HDP.
Podobný osud postihli aj predpísané reformy. Ešte prvé hodnotenie inšpektorov Trojky z júla 2010 hovorilo o obdivuhodnom začiatku reformného úsilia. Už začiatkom roku 2011 však prišli nečakané ekonomické problémy (minimálne pre Trojku) a reformy narazili na výrazný odpor zo strany občanov aj opozície. Z pohľadu Grékov Trojka žiadala príliš mnoho, príliš rýchlo a v príliš vážnej situácii. Hoci pri riadnom bankrote by na tom boli ešte o kus horšie.
Vďaka tvrdej kritike záchranného programu sa do popredia dostala extrémne ľavicová strana Syriza. Mimoriadne sa jej darilo najmä vo voľbách do európskeho parlamentu a momentálne vedie v prieskumoch aj doma. V gréckom parlamente pritom nastal pat ohľadom voľby prezidenta a začiatkom budúceho roka hrozia predčasné voľby.
Šéf strany Alexis Tsipras sa však s blížiacou sa šancou uchopiť moc snaží o upokojenie investorov. „Nechceme sa vrátiť k deficitom. Nechceme ďalšie požičané peniaze,“ vyhlásil počas debaty o novom rozpočte v gréckom parlamente. Ani s rétorikou extrémistov to teda nakoniec nebude až také horúce. Či už Grécko zo záchranného mechanizmu vystúpi alebo nie, aj tak nemá veľmi na výber. Ak chce ostať v eurozóne, musí dodržiavať pravidlá. Na rozdiel od Francúzov či Talianov…