Debata okolo zoštátnenia materskej spoločnosti SPP sa preniesla z odborného na politické územie. V posledných dňoch do nej politici priniesli dva nové prvky.
Poslanec Lipšic sa vezie na téme ľavicoví politici a finančné skupiny v pozadí ich rozhodovania. S každou svojou vetou so slovom lokaji však oprašuje údajný spis Gorila, ktorý živí podobnú tému: pravicoví politici a finančné skupiny v pozadí ich rozhodovania. Pripomeňme si, že Gorila prispela k neúspechu pravice vo voľbách. Situácia dnes je iná v tom, že nech by bola nová Gorila II akákoľvek ozrutná, odolní voliči Smeru ju odignorujú.
Druhý prvok je ľudový. Poslanci sa až nebezpečne priblížili národu. Parlament síce nemá kulisy ako krčma, ale rekvizity, dej a duch reštauračného zariadenia, v ňom bolo cítiť až príliš. Pri hluku spôsobenom fľašami, slovnými a pästnými parlamentnými súbojmi, by sme nemali zabúdať na niektoré ekonomické otázky zoštátnenia. Z ekonomického hľadiska to vyzerá ako čistá katastrofa. Neexistuje odborná expertíza, ktorá hovorí o výhodnosti zoštátnenia. Na druhej strane, ani ju socialistická vláda nevyžaduje. Pretože ide „podnikať“ bez cieľa dosahovať zisk, naopak, s pripustením dotovania cien plynu (najmä) pre domácnosti. Na pokrytie svojej politiky strát, dotácií a dlhov použije peniaze z dividend a zo zásob plynu. To je typicky socialistický, čiže pokrivený prístup. Všetky spomenuté zdroje by sa mohli využiť inak. Alebo sa niekomu zdá, že sme bohatý štát, ktorého jediným problémom sú ceny plynu?
Vláda používa verejné peniaze na to, aby sanovala straty, ktoré sama akceptuje, ak nie rovno vyvoláva. Tváriť sa pritom ako záchranca chudoby kúriacej si plynom, si preto vyžaduje silný autosugestívny tréning.