Predstavme si takúto situáciu: človek kráča po ulici, vtom k nemu pribehne zlodej, ukradne mu peňaženku a začne utekať. Okradnutý ho dobehne a v momente, keď naspäť chytí do rúk svoj majetok, zlodej vykríkne:„Pomóc, zlodej, okráda ma!“ Okolostojaci ostanú zarazení. Prečo takýto podivný príbeh? Pretože odzrkadľuje súčasnú ukrajinskú realitu.
Najprv Rusi ukradli Krym, teraz Ukrajine vytŕhajú aj Donbas. A keď sa tomu Ukrajinci snažia zabrániť, Moskva zvolá:„Sú to fašisti, ktorí útočia na svojich vlastných obyvateľov!“ Dokonca aj my všetci pripomíname okolostojacich z úvodného príbehu: najprv nám bolo jasné, kto je zlodej a kto poškodený, keď sme sa však započúvali do ruského rozprávania, už si nie sme istí, ako to vlastne bolo.
Pravda nie je uprostred
Viackrát som od známych počul vetu:„Neverím ani západným, ani ruským médiám. Snažím sa nájsť pravdu, ktorá je niekde uprostred.“ Bohužiaľ je to však omyl. Moskva pravdu nevlastní, dokonca proti nej aktívne bojuje a smeje sa na tom, že sme ochotní počúvať jej „rozprávky“. Ruskou vládou platené médiá nemajú za cieľ (viac či menej) objektívne informovať o situácii, ale natvrdo vyrábať paralelnú realitu. Od neexistujúceho ukrižovania malého chlapca ukrajinskou armádou, cez údajné predávanie orgánov zabitých separatistov na Západ, až po pravidelné pripodobňovanie Ukrajiny k nacistickému Nemecku. A nejde pritom o pochybné zdroje á la časopis Bosorka, ale o oficiálne a najvplyvnejšie štátne médiá.
Ruská vojnová propaganda ide na plné obrátky. Preto si myslím, že ak by sa aj preukázalo, že malajzijské lietadlo skutočne zostrelili rebeli, nemôže to zhoršiť ruskú verejnú mienku o nich. Nech by bola realita akokoľvek očividná, propaganda si nájde spôsob, ako separatistom umyť ruky od krvi. Aspoň v očiach ruských divákov. A tí sú pre Putina najdôležitejší.
Obávam sa preto, že ani medzinárodné vyšetrovanie, ani prípadné ďalšie sankcie nemusia pritlačiť ruského agresora k reálnym ústupkom. Ak by Rusko skutočne malo záujem zmierniť napätie v Donbase, už dávno by tisíce jeho vojakov strážili rusko-ukrajinskú hranicu, aby cez ňu ani myš neprešla. Nieto ešte tanky a protilietadlové raketové komplety. Svojím laxným prístupom sa však zaradilo na zoznam banánových republík, ktoré potajomky napomáhajú tým, ktorých svet označuje za „teroristov“.
Teroristi
Ak bude snaha ukrajinskej vlády úspešná, už onedlho sa slovo „terorista“ v spojení s východnou Ukrajinou nebude písať v úvodzovkách. Svetová tlač začne natvrdo proruských separatistov nazývať týmto menom, keďže zostrelenie civilného lietadla sa inak ani označiť nedá. A to môže byť najväčšia rana, ktorú utŕžia: stratia aj tých posledných priaznivcov na medzinárodnej scéne, ktorí sa v záujme objektivity nechceli pridať ani na jednu stranu sporu.
Ak zlodej kričí „Chyťte zlodeja!“, ešte to nezaujatého pozorovateľa môže zneistiť. Ak však okrem toho dotyčný okolo seba pľuje vulgarizmy a smrdí z neho alkohol, stráca aj tie posledné sympatie. A to by malo byť hlavným odkazom úplne zbytočného zostrelenia civilného lietadla: konečne si jasne utriasť, kto je zlodej a kto poškodený.