Súčasnej hystérii okolo vlastníkov avizovaného zatvorenia Dolu Paskov sa nedá než čudovať. Prečo také prekvapenie? A prečo až teraz? Veď väčšina českých vlád Ostravsko považovala za niečo, čo je príťažou, čo je menejcenné a čo do Česka snáď ani nepatrí a podľa toho sa aj kabinety správali.
Celkovo 25 rokov až do konca roku 1999 som pracoval v dvoch hutníckych podnikoch, posledných osem rokov ako právnik na inžinieringu v tíme, ktorý zháňal zákazky, uzatváral zmluvy na dodávky investičných celkov a zaoberal sa v tejto súvislosti množstvom vecí. Spomínam si, ako bol riaditeľ inžinieringu šokovaný neznalosťou, ktorú prejavil minister obchodu a priemyslu Karel Kuhnl (minister za ODA vo vládach Václava Klausa a Josefa Tošovského). Stretli sa na zahraničnej ceste, minister Kühnl mal pomáhať českým vývozcom a pritom, ako sa ukázalo, nemal ani najmenšie poňatie o ostravských hutníckych podnikoch. Doslova akoby spadol z neba.
Výbušná situácia na Ostravsku súvisiaca so zánikom množstva podnikov alebo ich drastickou redukciou sa týmto smerom vyvíjala dlhé roky, prakticky od roku 1990. Najskôr sa hovorilo o akejsi konvergencii, o prechode na výrobu s "vyššou pridanou hodnotou", nakoniec však veľa hodnôt zmizlo v divokej privatizácii. Ako sa hovorí v jednom prísloví -- ako prišli, tak aj odišli. Prečo by niekto, kto niečo lacno od štátu kúpil hlboko pod cenou, s tým nakoniec, keď to prestane "sypať", nesekol a nešiel od toho preč, keď už všetko, čo sa dalo, zužitkoval?
Tiež sa hovorí "hlúpy kto dáva a hlúpejší, kto neberie". Názorným príkladom sú známe byty RPG. Bol to Bohuslav Sobotka, ktorý to v podstate daroval, inak sa tá smiešna cena ani nazvať nedá. A "zabezpečenie" splnenia podmienok kontraktu miliardovej hodnoty pre prípad jeho porušenia niekoľkomiliónovou zmluvnou pokutou, ktoré Sobotka odkýval, to je niečo, za čo by ho z každej právnej kancelárie vypoklonkovali. Len toto by malo stačiť, aby ho voliči potrestali vykrúžkovaním. Ako minister financií bol rovnakým expertom ako Kalousek, možno preto si obaja tak dobre rozumejú, ako sa o nich hovorí. Pripraviť pri privatizácii štátneho podielu v OKD občanov o desiatky miliárd, zostávať po tomto výkone v politike a ísť do volieb, to je drzosť. Bohužiaľ, českí voliči majú krátku pamäť, veľa sa ich rozhoduje náhodne, a preto sa v Česku nič nemôže zmeniť.
Nápady, že by mal teraz bane prevziať štát, sú len takým posledným kŕčom. Rovnakým nezmyslom, ako nápad frýdecko-místeckého primátora, že by Baňu Paskov kúpilo mesto za jednu korunu, ktorý bol vyslovený a vzápätí i zavrhnutý .
"Ostravsko sa vyľudňuje, chytrí odchádzajú," hovorilo sa často s úsmevom. Ľudia sa predsa musia naučiť byť flexibilní a vandrovať za prácou. Už tým sa dávalo najavo, ako sa politická reprezentácia štátu k Ostravsku stavia. Predpokladalo sa, že tu nakoniec zostanú len tí "hlúpejší"?
Krátko po novembri 1989 som sedel v ostravskej reštaurácii Džbán so známym, ktorý si do starej vlasti odskočil z USA . "To všetko okolo je tŕňom v oku konkurencii, najskôr sa to tu rozkradne, potom zavrie a nakoniec tu budú líšky dávať dobrú noc," asi tak to videl. Ukazuje sa, že sa v tom zrejme nemýlil.
Aleš Uhlíř, Britské listy