– Dobrý deň, potrebujem si súrne požičať.
– Na aký účel, pane?
– Som zadlžený ako prasa a nemám na splátky.
– Vypadnite!
Asi takto to vyzerá, keď do banky príde zadlžený podnikateľ. A podobne to vyzerá aj vtedy, keď príde do banky Obama. S jedným malým rozdielom v koncovke. Banka americkej vláde ochotne požičia.
Toto prirovnanie nie je ani trochu krivé. Americká vláda je škaredo zadlžená – jej dlh rastie ku kritickej hranici 110 percent HDP. Navyše, každoročne hospodári so stratou (deficitom). Dlhy voči bankám a investorom spláca tak, že si požičiava. Od bánk a investorov. Tí v tejto hre veselo pokračujú. Pretože na tom zarábajú miliardy dolárov. Ak americkej vláde hrozil finančný kolaps, tak nie pre vzburu trhov, ale pre politicky zablokovaný dlhový strop.
Udalosti v Amerike opäť ukázali, ako čudne funguje Západ. Žijeme na dlh. A keď ho treba splácať, požičiame si.
Otázne je, či to takto vôbec môže fungovať – žiť s deficitmi aj rastúcimi dlhmi a neskrachovať. Môže... Trik je v tom, čo sa volá nominálny hospodársky rast (reálny rast+inflácia). Ak je vyšší ako rast dlhov, pyramídová hra funguje. Ako slovenské nebankovky do roku 2002.
Problém je v tom, že Američanom to už nefunguje. Ak nezačnú šetriť (ako to urobili Nemci), opäť narazia. A kto to zaplatí? Odpoveď poznáme z krízového roku 2008. Všetci. Vrátane Slovákov. Každý, kto si odkladal na penziu v „rastovom“ fonde druhého dôchodkového piliera, vtedy stratil 10 percent svojich úspor. Len tak, lebo zadlžení Američania zakopli...
Poučenie: Keď vás budú v banke alebo dôchodkovej spoločnosti nahovárať na „rastové akciové fondy“, rýchlo odtiaľ vypadnite. Aj s peniazmi. A dajte ich radšej Frunimu. Aspoň ostanú doma.