Praktiky politikov, ktorí si kupujú voličské hlasy, a monetárny systém umožňujúci takmer bezhraničnú tvorbu dlhu, môžu byť smrtiacou kombináciou. Naposledy ju pocítil americký Detroit. So záväzkami takmer 20 miliárd dolárov vyhlásil bankrot. Stal sa tak ôsmym americkým mestom, ktoré od roku 2010 zbankrotovalo, rovnako ako desiatky verejných inštitúcií. Bankrot Detroitu je spomedzi nich najväčší.
Oproti ostatným mestám má jedno špecifikum. Za posledných 60 rokov stratil 60 percent populácie. Na jednej strane ide o dôsledok toho, že Detroit ako mesto automobilov postupne pri rastúcej konkurencii zo zahraničia strácal dominanciu pri výrobe automobilov. Zároveň tiež s rozvojom ekonomiky klesala atraktivita práce v automobilovom priemysle oproti ďalším odvetviam. Na tieto trendy mesto nedokázalo dostatočne zareagovať, čo sa prejavilo na úbytku populácie. Tento úbytok sa následne negatívne premieta na príjmoch mesta.
Ďalšie problémy Detroitu sú však už podobné ako v ostatných amerických samosprávach -- "prepálené" platy a odmeny, zbytočné projekty a nezafinancované dôchodky. Tie sa stanovujú na miestnej úrovni, sú agendou silných odborov a slúžia na získavanie hlasov politikov vo voľbách. A na toto všetko si môžu lokálni politici veselo požičiavať, pretože dopyt po dlhopisoch samospráv je v USA vďaka daňovým zvýhodneniam vysoký.
V USA neexistuje centralizovaný dôchodkový systém. Dôchodkové fondy sú väčšinou v kompetencii zamestnávateľa. Teda aj samosprávy, ako zamestnávateľ majú vlastné dôchodkové fondy. Tie určujú , či bude možné v budúcnosti zo zdrojov, ktoré sú v súčasnosti uložené vo fondoch, vyplatiť sľúbené dôchodky. A to prostredníctvom diskontnej sadzby, ktorá by mala odzrkadľovať budúce výnosy fondov.
Podľa agentúry Moody's používa väčšina samospráv diskontnú sadzbu na úrovni 8 percent. To je výnos, ktorý v súčasnej nízko úročenej ekonomike dôchodkové fondy vôbec nedosahujú. A tak sú teda v praxi podfinancované.
Pokiaľ by dôchodkové fondy samospráv podľa Moody's používali realistickú diskontnú sadzbu, tak budú potrebovať 980 miliárd dolárov na dofinancovanie, aby mohli vyplácať prisľúbené penzie. To, samozrejme, nie je v ich silách. Napríklad Detroit tvrdí, že schodok dôchodkových fondov nie je až taký problém -- predstavuje len 600 miliónov dolárov. Podľa odhadov Moody's sú to však viac než tri miliardy.
A kde treba hľadať jednu z hlavných príčin neschopnosti dôchodkových fondov dosiahnuť potrebný výnos? V politike americkej centrálnej banky Fed. Tá síce tlačením úrokových sadzieb podľa nej zachraňuje ekonomiku, zároveň tým však likviduje dôchodkové fondy. Je síce fajn, že si americká vláda, firmy a domácnosti môžu požičiavať historicky najlacnejšie. Na druhej strane však pri nízkych úrokoch nemajú fondy príležitosť nakupovať dlhopisy za taký úrok, aby dokázali peniaze dostatočne zhodnotiť.
Diery v rozpočtoch plátajú viaceré samosprávy pyramídovou hrou. V jej rámci si od vlastného dôchodkového fondu požičiavajú peniaze, aby dokázali zaplatiť príspevky za svojich zamestnancov do toho istého fondu.
Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers