Slovensko je v žalostnom stave. Rok po tom, čo vláda Roberta Fica ukázala verejnosti, ako chce s touto krajinou naložiť cez veľmi „ľúbezné a konkrétne frázy“ napísané v programovom vyhlásení vlády, nebadať žiadnu zmenu smerom k lepšiemu (okrem znižovania deficitu – zatiaľ). Skôr naopak. Slovensko sa už dlhodobo prepadá v medzinárodných rebríčkoch konkurencieschopnosti. Pred nami sú krajiny ako Azerbajdžan či Kazachstan. Bez srandy. Manažéri firiem pre renomované audítorské firmy ako Ernst&Young vyhlasujú, že naša krajina je tretia najskorumpovanejšia v Európskej únii. Nezamestnanosť mladých je rovnako na tretej najvyššej úrovni v únii. A to sú len tri vypichnuté problémy, ktorých je niekoľkonásobne viac.
Nejde len o maslo na hlave Roberta Fica. No Smer sa v tom svojom traktáte zaviazal tieto problémy riešiť. Realita ukazuje, že veľmi svojsky. Myslí si, že budeme konkurencieschopnejší, keď naloží podnikateľom z každej strany ešte viac povinností a nákladov ako doteraz. Korupcia prekvitá v štátnej správe od suterénu až po najvyššie poschodia. Čo dosvedčí každý, kto so štátom obchoduje. Samozrejme, off record. A minister vnútra Robert Kaliňák? Ten sa na otázku, či sa stretol niekedy s korupciou, spokojne usmieva do kamery. S odpoveďou nikdy. Mladých bez práce chce Smer dostať do zamestnania tak, že dá 40 miliónov firmám na platy. Žiadny rozumný nápad, len rýchle plátanie dier.
Môj priateľ, mladý úspešný podnikateľ, mi minulý týždeň oznámil, že chce zo Slovenska odísť. Pre kvalitu života, ktorú tu nemôže dostať. Rok nie je krátky čas, aby manažér, firma či vláda nedokázali načrtnúť, kam sa budú jej rozhodnutia uberať. Smer toho ukázal dosť.