Hoci je Slovensko už vyše desať rokov členským štátom NATO a so Západom nás spája členstvo v ďalších organizáciách, mnohým Slovákom je naďalej bližšie Rusko, než povedzme Spojené štáty alebo Nemecko.
V posledných mesiacoch sme sa o tom viackrát presvedčili, napríklad pri aprílovej spomienke na oslobodenie Bratislavy od fašistov, alebo naposledy včera pri oslavách 70. výročia porážky nacizmu pri pamätníku v Háji-Nicovôm nad Liptovským Mikulášom.
Na spomienke, na ktorej vystúpil s prejavom premiér Robert Fico, prezident Andrej Kiska či šéf parlamentu Peter Pellegrini, bolo napríklad vidieť červenú vlajku Sovietskeho zväzu s kosákom a kladivom.
S obrovským aplauzom sa stretli Ficove slová o nespochybniteľnosti toho, že podstatný podiel na oslobodení Slovenska mala Červená armáda. Samozrejme, to je historický fakt.
Mnoho ľudí však dodnes neakceptuje, že Rusi neboli jediní, kto Európu oslobodil, a že už nie sme členmi Varšavskej zmluvy, ale Severoatlantickej aliancie. Preto si musíme plniť všetky záväzky, ktoré z toho vyplývajú.
Presne tí istí ľudia potom počas návštevy Sergeja Lavrova na Slavíne skandujú heslá ako "NATO nechceme" a vypískajú prezidenta Andreja Kisku, ktorý tam príde položiť veniec či zapáliť sviečku. Neuvedomujú si, že tým robia hanbu celému Slovensku.
Naši partneri z aliancie si totiž takéto správanie pozorne všímajú. A to nielen povedzme Briti alebo Američania, ale i Poliaci. Tí sa ani na štvrtkovej spomienke v poľskom Gdansku netajili sklamaním z činov a vyjadrení protizápadne orientovaných Slovákov, ktoré majú vždy v poľskej tlači veľký ohlas.
Snímka: HN/Pavel Novotný