Investičný mág Warren Buffett má prezývku veštec z Omahy. Z premiéra Roberta Fica sa mohol stať veštec z Topoľčian. No nestalo sa. Treba priznať, že nanešťastie. Ficova slávna predpoveď z jesene 2008 o tom, ako sa Slovákov kríza nedotkne, sa vryla do pamäti hrubými písmenami azda každému v tejto krajine. Nie preto, že by sa ľudia zľakli odchodu premiéra do Prognostického ústavu. Ale pre absolútny nezmysel, ktorým sa toto vyhlásenie stalo, už o niekoľko dní či týždňov. A ktorý pocítili na vlastnej koži.
Áno, je to už päť rokov, čo sa nad americkou bankovou ikonou Lehman Brothers začali zlietavať supy. Aby si o týždeň na nej pochutnali. Čo pád „Lehmanov“ spôsobil vo svete, nemá zmysel opisovať. Za moment času však stoja fakty zo Slovenska, ktoré potvrdzujú, ako sa premiér Fico veľmi mýlil. Po prvé, zisky firiem, ako hlavný ukazovateľ prospechu biznisu, sú aj v roku 2013 o 2,7 miliardy eur nižšie, ako boli pred piatimi rokmi. Detto, investície podnikov nedosahujú predkrízové úrovne – rozdiel vyše miliardy eur v prospech roka 2008. Človek, podporujúci osobu predsedu vlády, by mohol povedať, čo tam po firmách. Aj tak sa mali ako prasce v žite. No keď to rozmeníme na drobné, zistíme, že nezamestnaných ľudí na Slovensku je o vyše 109-tisíc viac.
Ale Robert Fico za krízu nemôže. Predseda vlády vie zastaviť rozhadzovanie, ktoré za jeho prvej vlády vystrelilo deficity rozpočtov k hranici ôsmich percent. A vyhnúť sa tak masakrálnym konsolidačným balíčkom o roky neskôr. Môže tiež nastaviť zákony tak, aby sa tu aj o pár desaťročí žilo lepšie. Otázkou je, či má na stoličke premiéra (prezidenta?) sedieť človek, nazvime to, so svojským videním budúcnosti.