Šálka ranného čaju dnes Britom zhorkla. Nielen im. Európa sa zobudila do iného rána a štvorpercentný náskok tých, ktorí hlasovali „Leave“, priznajme si, nakoniec akosi zaskočil. Aj tých, ktorí sa k brexitu stavali v štýle „no a čo“. A mnohých tých, ktorí boli – možno len kdesi v podvedomí – za. Predsa len, rozvod po 43 rokoch manželstva zvyčajne nie je bohviečo.
Demokracia vie byť mrcha a dnešok to potvrdzuje. Pár stoviek tisíc ľudí rozhodlo o obrate v budúcnosti ostrovov, únie a v konečnom a dlhodobom dôsledku aj geopolitickej mapy sveta. Napríklad v Moskve majú dôvod otvárať šampanské (nie to pravé francúzske, pochopiteľne).
Pri brexite totiž nejde o výraznú ekonomickú tragédiu, hoci krátkodobo to tak vyzerať bude, najmä na trhoch a v londýnskom City. V prvom rade tu máme politický problém a precedens. Chtiac-nechtiac totiž začíname písať novú kapitolu dejín starého kontinentu.
Kapitolu s podtitulom Klinická smrť celej európskej ideológie. A z klinickej sa premení na definitívnu, ak sa začnú diať rôzne „exitové veci“ v Severnom Írsku, Škótsku či Katalánsku. Prípadne aj inde, pretože po čiernom štvrtku dostali rôzni pološialenci naprieč Európou v podstate zelenú na argumenty v prospech organizovania ďalších „euroreferend“. Už prichádzajú prvé výzvy na podobné plebiscity z Talianska či Holandska.
Nuž, Európa, zažívaš ťažké časy.
Autor je zástupca šéfredaktorky Hospodárskych novín