V redakcii sme koncom minulého roka urobili menšiu tipovaciu súťaž. Časť kolegov mala predikovať, čo sa stane v roku 2016, prípadne ako dopadnú vysoko očakávané udalosti. Jedna z kolegýň si ako tému vybrala voľbu nového amerického prezidenta.
Rovnako si malý predikt krátko po polnoci z 8. 11. na 9. 11. dovolil na svojom facebookovom profile aj ďalší kolega. Ich očakávania boli, hoci v rozmedzí mnohých mesiacov, rovnaké – Donald Trump nemá šancu vyhrať. Obaja sa hlboko mýlili. Ako ďalší novinári, politológovia, významné osobnosti verejného života.
Pred voľbami sme tiež čítali prognózy, ako zareagujú trhy. Boli tu varovania pred neznesiteľnou volatilitou, výraznými prepadmi. Mýlili sa, mýlili sme sa. Trhy sa pomerne rýchlo spamätali, Dow Jones dokonca začal rásť.
Druhá udalosť roka, brexit. Prieskumy boli tesné, ale všetci predikovali, že odchod Veľkej Británie nie je možný. Množstvo ľudí predpokladalo, že Briti sa, podľa nich, zachovajú racionálne, pragmaticky a zostanú. Omyl. Ráno bolo adrenalínové. Briti povedali Únii nie.
Dve kľúčové udalosti, dve chybné predikcie. Stopercentný zásah. A práve tieto dve udalosti naznačujú, že žijeme v časoch odlišných od minulosti. Že predvídanie ľudského konania a správania sa akosi sťažilo. Že existujú akési utajené hlasy ľudí, ktorí sa v prieskumoch zataja. Aby svoju voľbu anonymne dali vedieť až v deň konania aktu.
Je ťažké predpokladať, že budúci rok bude iný. Čakajú nás dôležité voľby vo Francúzsku, v Nemecku a v Holandsku. Zaznie hlas obyvateľov starých členov Európskej únie. Tých, ktorí vždy boli svojím spôsobom pragmatickí a len vo výnimočných prípadoch významne prekvapili.
Teraz však majú šancu ukázať opak. A budú to oni, ktorí môžu zmeniť Európsku úniu. Budú rozhodovať o mantineloch voľného trhu, možnostiach pre firmy, budúcnosti miliónov obyvateľov Únie, ktorí nepracujú a nežijú vo svojej domovskej krajine.
Médiá a analytici môžu predikovať, agitovať, snažiť sa usmerniť ich, podľa najlepšieho svedomia a vedomia, tým správnym spôsobom. Na konci dňa nám však nezostáva nič iné, iba spoliehať sa na správny odhad človeka milión. A popritom mu vytvárať také prostredie, aby nemusel svoj názor zatajovať a tým možno všetkých ušetril veľkých prekvapení.
Máme za sebou rok prekvapení. Zažijeme asi ďalší podobný. Nech je to aspoň s vedomím, že stále ide o slobodný hlas ľudí. Teda presne o to, čo charakterizuje demokraciu. Aspoň to nám nateraz zostáva ako stabilný prvok v trocha nepredvídateľných časoch.
Tento článok je súčasťou ročenky Svet 2017, ktorú pre vás pripravili Hospodárske noviny v spolupráci s The Economist. Chcete si prečítať všetky exkluzívne články z nej? Objednať si ju môžete TU.