„Pane bože, veď sa tešme!“ povedal pred pád dňami rozčúlený pán Fico. Napriek chaotickému riadeniu štátu sa našim podnikom nedarí zle. Tešiť by sme sa mohli, keby nám koalícia nepripravila každý mesiac nejaké prekvapenie. Raz sú to ceny energií, inokedy predražené a nedokončené diaľnice alebo korupcia a byrokracia. Najnovší škandál s rozdeľovaním dotácií na vedu a výskum je mimoriadny aj z historického pohľadu a priamo ohrozuje budúcnosť Slovenska. Ide o 600 miliónov eur z eurofondov a zo štátneho rozpočtu.
Ministerstvo vypísalo dve výzvy. V prvej chce podporiť dlhodobý výskum v odvetviach, v ktorých sa chceme špecializovať (RIS 3). Ministerstvo vyradilo projekty Slovenskej akadémie vied i všetkých významnejších univerzít. Rozpočet mnohých projektov sa blíži k 40 miliónom eur. Je preto trestuhodné, ako nerozumne štát pristupuje k ich výberu. Kým podobne veľké výdavky vláda podrobne vyhodnocuje, najnovšie aj z pohľadu Hodnoty za peniaze, pri výskume jej stačí názor dvoch hodnotiteľov. Na ich výber navyše ministerstvo použilo záhadný algoritmus: vysoko technický výskum mobilných sietí piatej generácie hodnotila profesorka angličtiny. Projekt oceliarskeho priemyslu hodnotil lekár – kardiológ. Rovnako lekár, pre zmenu internista, hodnotil výskum zameraný na priemyselné materiály v prostredí Industry 4.0. Projekty zamerané na onkológiu zasa žiadny lekár nehodnotil.
V druhej výzve chcelo ministerstvo školstva investovať ďalších 300 miliónov do priemyselných výskumných centier. Pri tejto výzve už poznáme víťazné projekty. K problému s hodnotiteľmi sa pridali nezmyselné kritériá výberu, ktoré niekedy vylúčili projekty priemyselných podnikov s dlhoročnou tradíciou, ale naopak, za najlepšie označili projekty neznámych firiem. Plný počet bodov za svoj projekt napríklad získala firma s tržbami okolo sedemtisíc eur. Prinieslo jej to dotáciu takmer sedem miliónov, teda tisícnásobok ročných tržieb. Desať najmenších firiem s tržbami pod stotisíc eur si rozdelilo dotácie vo výške viac ako 53 miliónov. Je to suma blízka k ročnému rozpočtu SAV.
Podľa štúdie OECD zo všetkých vyspelých krajín ohrozuje automatizácia výroby pracovné miesta najviac práve na Slovensku. Zabrániť tomu môžeme iba inováciami v priemysle a rozvojom vedy a výskumu. Je preto národným záujmom Slovenska, aby sme peniaze, ktorými môžeme podporiť našich výskumníkov, využívali rozumne a zodpovedne. Žiaľ, ministerstvo školstva pod vedením SNS robí presný opak.