Sociálna búrka v spoločnosti a vo svete, namiesto podávania rúk, sa podávajú trestné oznámenia, vytráca sa ľudskosť.
Položil som si otázku prečo. Podľa môjho názoru bola potlačená občianstvom. Nie človek je dôležitý, ale zdanlivo občan a to je nejasný pojem, kým človek má zreteľné črty.
Človek pre niektorých politikov nie je dôležitý, občan zdanlivo áno, pretože je potrebné tváriť sa, že ide o demokraciu.
Obávam sa, že katarziu prinesie len pohroma obrovských rozmerov, pretože spoločnosť už stratila schopnosť samoočisťovania. Uvedomujem si, že aj medzi vedcami, politikmi existujú aj zásadne rozdielne názory. Iba častou konfrontáciou a diskusiou sa to dá riešiť.
Neplatí to ale o rôznych podvodníkoch a konšpirátoroch, ktorí rozširujú pseudovedecké texty v nelektorovaných zdrojoch. Uvedomujem si, že spoločnosť sa vždy nejako vyvíja prežila aj otrokárstvo, inkvizičné besnenie, búrlivé vojny.
Svet je samodejateľom mení sa podľa nami nepoznaných zákonitostí. Preto človek by nemal meniť svet. Potrebné je nachádzať možnosti vývoja, teda premien. Ony sú vždy, no niekedy ich človek nepostrehne.
Niektorí postrehnú medzery v zákonoch a poriadku a z toho ťažia. Podobne by bolo užitočné nachádzať vývojové šance a využívať ich. To však nie je úlohou politikov, ale odborníkov. Ja tiež hľadám odpovede vlastne múdrosti iných. Ako som sa už vyjadril, je pomerne dosť chytrých ľudí, ktorí mnoho napísali, politici sa však nimi neriadia, oni vychádzajú z iných potrieb.
Čo s tým? Základom môže byť organizačný poriadok, teda miera slobody. To dáva rámec pre akúkoľvek dohodu, či riešenie konfliktov. Intelektualizácia politiky by bola takým Platónovým snom.
Benedikt XVI. hovorí v knihe Posledné rozhovory veľa zaujímavých vecí. Jednou je aj o hľadaní pravdy aj to, že ju nikdy nespoznáme, ale môžeme sa k nej priblížiť, ak vychádzame zo správnych základov lásky. V každom prípade situáciu nemožno zjednodušovať, pretože každá simplifikácia, čiže zjednodušenie nesie so sebou riziko neúplnosti.