Ako štátny tajomník rezortu diplomacie by som naozaj nerád podrobnejšie komentoval rozhodnutia súdov v susednom štáte. Platí to aj o nedávnom výroku poľského ústavného súdu, podľa ktorého niektoré články zmlúv s EÚ nie sú v súlade s poľskou ústavou. Beriem toto rozhodnutie na vedomie a snažím sa ho vnímať aj v širších súvislostiach, podobne ako reakcie inštitúcií EÚ. Ostatne, v porovnaní s inými členskými štátmi nejde tak úplne o nový jav.
Rád by som tiež zdôraznil, že spor medzi naším severným susedom a európskymi inštitúciami vnímam so znepokojením a verím, že otvorené a mimoriadne citlivé otázky sa čoskoro podarí vyriešiť. Kľúčovým nástrojom v tomto smere je dialóg, v rámci ktorého dokážeme reflektovať jednak požiadavky na zachovanie integrity práva EÚ, ako aj rešpektovania národnej identity a suverenity členského štátu s cieľom zabrániť ďalšej eskalácii a vyhroteniu pozícií.
A pokiaľ ide o rozvíjanie úvah o „polexite“, teda šíriace sa hlasy spochybňujúce poľské členstvo v EÚ, v poslednom čase rezonujú najmä ako jedna z tém na domácej politickej scéne v Poľsku. Takéto diskusie sa pritom môžu z času na čas objaviť aj v ďalších členských štátoch, čo sa aj deje, hoci treba dodať, že našťastie bez väčšinovej podpory verejnosti.
Nepovažujem to za šťastné a zdôrazňujem, že Slovensko si odchod Poľska z Únie ani len nevie predstaviť. Po ťažkej skúsenosti s brexitom by sme s akýmikoľvek úvahami o vystúpení ďalších členských štátov z EÚ mali narábať veľmi opatrne. Nie som zástancom ani len úvah o takýchto krajných, unáhlených a škodlivých riešeniach. Tak ako som otvorene vystupoval proti odchodu Spojeného kráľovstva, budem robiť to isté aj v prípade ďalších členských štátov. EÚ dnes potrebuje skôr perspektívu rozšírenia než nápady na jej zmenšovanie.
Všetko nasvedčuje tomu, že aj poľskí lídri a naši dôležití partneri v EÚ, NATO či regionálnych formátoch, ako sú V4 či iniciatíva takzvaného Trojmoria, si dobre uvedomujú jasné proeurópske nastavenie väčšiny poľskej spoločnosti. A zároveň jasne vidia aj benefity plynúce z členstva v EÚ, teda spoločenstva štátov, ktoré sa vyznačuje hodnotami a s nimi spätými povinnosťami či rešpektom k pravidlám. Preto nepredpokladám, že sa bude situácia ďalej vyhrocovať.
To, že máme niekedy odlišné názory na to, ako by EÚ mala fungovať, ešte neznamená, že sa máme alebo chceme rozchádzať. Práve tu sa musí ukázať sila dialógu a schopnosti navzájom sa počúvať, k čomu by nám práve v týchto mesiacoch mohla pomôcť aj pokračujúca Konferencia o budúcnosti Európy. Využime ju naplno a zoberme vietor z plachiet komukoľvek, kto by si radšej prial vidieť nás rozdelených a slabých.