Rastúce spotrebiteľské ceny sa stali významnou témou vo svete aj na Slovensku. Hoci s aktuálnym jednociferným rastom by nás spotrebitelia z takých 70. rokov minulého storočia len vysmiali, je dobré, že sa o tejto téme nahlas bavíme. Možno nám to pomôže predísť oveľa väčším problémom.
Pre voličov nebudú kľúčové ceny medi ani čipov, ale tie ceny, s ktorými každodenne pracujú prakticky všetci. Tými sú energie a potraviny. O náraste cien energie vieme a čakáme ho, hoci nie všetci sú uzrozumení s tým, aké rozmery tento nárast môže mať. Ale čo potraviny? Potraviny zhadzovali vládcov z trónu už pred tisícročiami. Ich význam v našom nákupnom košíku odvtedy drasticky poklesol, no i tak sú lakmusovým papierikom spokojnosti voliča.
Asi netreba písať, že môžeme čakať rast cien, nie ich pokles. Napovedá tomu rast cien vstupov (energie, doprava), ale napríklad aj dusičnaté hnojivá, ktorých cena v Spojených štátoch za rok narástla o 108 percent na historické maximá. Naznačuje to aj vývoj samotných potravín v posledných týždňoch. Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo hlási najvyššie svetové ceny potravín od leta 2011.
S tým sa nedá už nič robiť, rastúce ceny sú obrazom udalostí, ktoré sa už stali. Dôležité v tomto momente bude, aby si politici dokázali sedieť na rukách. Oveľa väčšie problémy ako rastúce ceny totiž vždy spôsobujú politické opatrenia, ktoré im v tom majú zabrániť.
Najstrašidelnejšie sú regulácie cien. Tie vedú k prehĺbeniu nedostatku, pretože utlmia investície, spôsobia odliv kapitálu a vytvoria straty v celom reťazci od obchodníkov cez potravinárov až po farmárov. Nehovoriac o stimulovaní sivého a čierneho trhu.
Druhým veľkým strašidlom je obmedzenie obchodu. Niektorí majú pomýlenú predstavu, že rastúce ceny sú zahraničným problémom, a keby sme mali všetko z domácich zdrojov, tak sa nás to netýka. Je to, samozrejme, presne naopak. Svetový trh pomáha vyhladzovať lokálne extrémy. Rusko sa pre sankcie nútene viac zameralo na domácu produkciu potravín. Dnes je tam ročná inflácia viac ako osem percent a 83 percent z nej sa pripisuje rastúcej cene potravín.
Treťou hrozbou je administratívne zvyšovanie miezd a dôchodkov, napríklad cez minimálnu mzdu či mzdy štátnych zamestnancov. Lenže aj mzda je jedna z cien, takže bojovať proti zvyšovaniu cien ešte väčším zvyšovaním cien k lepšiemu výsledku nepovedie. Ľudia sa potešia vyšším platom len do momentu, kým nezistia, že ceny narástli ešte viac.
Jedinou fungujúcou taktikou proti rastu cien je spomalenie monetárnej expanzie a rastu verejných výdavkov, ktoré táto expanzia živí. Bohužiaľ, to je jediný moment, keď si politici sedia na rukách ako pribití.